Histaryčnaja dyskusija

Kastusia Tarasava viedajuć najpierš jak piśmieńnika. Miž tym, pieravažna rasijskamoŭny, jon u svaju paru nie aby‑jak spryčyniŭsia da moŭnaj dyskusii. Piša Siarhiej Zaprudski.

31.03.2010 / 17:38

Kastusia Tarasava (1940-2010) viedajuć najpierš jak piśmieńnika. Miž tym, pieravažna rasijskamoŭny, jon u svaju paru nie aby‑iak spryčyniŭsia da moŭnaj dyskusii na staronkach «LiMa». Piša Siarhiej Zaprudski

List vykładčyka biełaruskaj movy Franca Siŭka, apublikavany ŭ haziecie 19 vieraśnia 1986 hoda, byŭ ścipła anansavany na pieršaj staroncy haziety jak «piśmo čytača z kamientaryjem». Pra što išłosia, z anonsu nie vynikała.

A miž tym heta byŭ list pra vyzvaleńnie ad navučańnia biełaruskaj movie biełaruskich školnikaŭ.

U dopisie F. Siŭka byŭ apisany šerah niepryhladnych faktaŭ.

Uroki biełaruskaj movy ŭ škole ŭjaŭlajuć saboj fakultatyŭnyja zaniatki. Vyzvaleńnie vučniaŭ ad vyvučeńnia biełaruskaj movy nie kantralujecca orhanami narodnaj aśviety. Jość kłasy, dzie biełaruskuju movu nie vyvučajuć bolš za čverć vučniaŭ. Hetaj praktycy spryjaie zakon BSSR ad 1973 hoda. Vyzvalajuć ad vyvučeńnia biełaruskaj movy pieradusim intelihienty; čym vyšejšaja adukacyja baćkoŭ, tym čaściej «vyzvalajuć»…

Artykuł Tarasava «Zakon i vakoł zakona» nie vyhladaŭ na banalny hazietny kamientar.

Piśmieńnik hłyboka daśledavaŭ prablemu, u tym liku vyvučyŭ, na padstavie jakoha zakona baćki pisali zajavy ab «vyzvaleńni». I vyjaviŭ, što prablemie ŭžo bolš za 30 hadoŭ. Choć ministerskija patłumačyli piśmieńniku, što dziejničaje školny statut, zhodna ź jakim «baćki majuć prava vybirać škołu z adpaviednaj movaj»,

Tarasaŭ pryjšoŭ da vysnovy, što «ŭ Biełarusi ŭ haradach i haradskich pasiołkach nijakoha vybaru nie isnuje».

Aŭtar śćvierdziŭ, što zajavy na biełaruskamoŭnyja škoły orhany aśviety zadavolić nie mohuć, bo takich škoł niama. Tarasaŭ pastaviŭ pytańnie: što biełaruskaha jość u našaj haradskoj škole? Zhodna z zahadam Ministerstva ab navučalnych płanach biełaruskaja mova i litaratura vyvučalisia ŭ takich ža pamierach, jak i zamiežnaja mova.

«Płan biełaruskamoŭnaj škoły — heta faktyčna farmalnaść».

Adzinaja biełaruskamoŭnaja škoła ŭ Minsku — 108‑ia, ale ŭ joj niama adpaviednaj vizualnaj infarmacyi, i, pa‑druhoje, z 800 vučniaŭ pa‑biełarusku u joj tady vučylisia tolki 90 čałaviek. Za tydzień da 1 vieraśnia dla biełaruskamoŭnych šaścihodak nie było jašče mebli. U Minsku ŭ hety čas było bolš za sto tysiač školnikaŭ, ź ich vučylisia pa‑biełarusku… 90 čałaviek. U Centralnym i Pieršamajskim rajonach horada ad vyvučeńnia biełaruskaj movy byli vyzvaleny 17 pracentaŭ vučniaŭ. Aŭtar śćvierdziŭ, što

bolšaść «vyzvalicielaŭ» — ź intelihiencyi, u tym liku nastaŭniki i vykładčyki VNU i navat humanitaryi… Na hetyja publikacyi było vielmi mnoha vodhukaŭ.

U hazietu napisali S.Dubaviec, bijachimik Z.Sańko, Ł.Vaško, student Homielskaha univiersiteta A.Sys, dacent P.Sadoŭski, T.Sapač, H.Sahanovič, V.Viačorka, H.Pryma, A.Trusaŭ, S.Łobač, U.Sodal, K.Šerman, mastak A.Cyrkunoŭ, nastaŭnik Ja.Łapatka, V.Jarac, V.Žybul…

U śniežni Tarasaŭ nadrukavaŭ na staronkach haziety ahlad pošty z nahody adkazu Ministerstva adukacyi.

Kolišni vypusknik minskaha palitecha zdoleŭ tak apisać situacyju sa stanoviščam biełaruskaj movy
ŭ sistemie adukacyi, što limaŭskaja dyskusija stała bieź pierabolšańnia histaryčnaj, vielmi šmat zrabiła dla abudžeńnia pryspanaha naroda.

Viečnaja pamiać!