Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
12.12.2012 / 15:4914RusŁacBieł

Kutok biełaruščyny ŭ «čysta ruskim horadzie»

Nazvu «ruskaha horada» Homiel atrymaŭ nievypadkova. U paraŭnańnie ź inšymi haradami i haradkami našaj krainy tut amal niama šyldaŭ na rodnaj movie. Dy jość, akazvajecca, i vyklučeńni.

Kali pryjazdžaješ na kancavy prypynak 20-ha tralejbusa ŭ Homieli, to pieršaje, što kidajecca ŭ vočy-šykoŭnajaśvietła-siniaja šylda z nadpisam pa-biełarusku «Dyśpietčarski punkt». A niepadalok jašče adna biełaruskamoŭnaja pryhožaja šylda: «Pasadka pasažyraŭ — 80 mietraŭ». Ludzi imkliva biahuć mima. U kožnaha svaje spravy, ale šmat chto zaŭvažaje cikavyja rodnamoŭnyja šyldački.

Kab nie było tut majstra Uładzimira Sarokina, što pracuje u KUP «Harelektratranspart» ślesaram-ramontnikam, nie było b i šyldaŭ.
Užo amal dziesiać hadoŭ majstar vyrablaje ich svaimi rukami. Na korpus šyldy iduć častki ad starych chaładzilnikaŭ, litary majstar vyrazaje sam z palimiera. Na vyrab adnoj šyldy idzie ad niekalkich hadzin da niekalkich dzion. Ulubionyja šedeŭry Ŭładzimira Sarokina — «vulica Savieckaja 244», «SKTB Mietałapalimier- instytut radyjobijałohii» i «vulica imia Iv. Iv. Fiedziuninskaha». Spadar Uładzimir źjaviŭsia inicyjataram ustalavańnia pamiatnaha znaka ŭ honar hienierała Fiedziuninskaha. Znak macujecca na ścianie zavoda «Elektraaparatura». Majstar taksama azdobiŭ prypynkavy słup, zrabiŭšy na im šyldu «Post kantrolu» i ŭpryhožyŭ słup aluminievym vobručam, zroblenym z barabana pralnaj mašyny, a taksama zorkaj, padobnaj da kubinskaha ściaha. «Kalehi, jak ubačyli maju «amierykanskuju zorku», kažuć: nie słup, a rakieta «Tamahaŭk», — śmiajecca spadar Uładzimir. A słup nasamreč pryhožy. Dy voś tolki niadaŭna šylda «Post kantrolu» prapała — vypadkova jaje začapiŭ i pałamaŭ ekskavatar.

Asabliva padabajucca biełaruskija šyldy inšaziemcam, bałazie tut znachodzicca Svabodnaja ekanamičnaja zona «Homiel-Raton» i zamiežnyja hości na hetym uskrajku horada nie redkaść.

Niadaŭna niemcy na mikraaŭtobusie pryjazdžali, fotkalisia i šyldy maje zdymali na kamieru — u horadzie takija tolki tut visiać, — kaža Uładzimir Sarokin. — A niejak raz i turki śpiecyjalna spynilisia i taksama zdymali. Adnojčy staju, praviaraju, kab tokaŭciečki nie było ŭ tralejbusie, baču: mužčyna niejki spyniŭsia. Pahladzieŭ, pahladzieŭ, i da mianie: «Kto vam tut na jazykie skazał diełať?» — pytaje. Ja kažu: biełarus ja, i šyldy na rodnaj movie zrabiŭ. U nas šef biełarus, kažu. Nie ŭsim padabajecca, dumaju. A niejak raz na mianie zajzdrośnik adzin «zastabilny» danios. Mianie načalnik učastka vyklikaje, pytaje, što ty tam robiš «antydziaržaŭnuju dziejnaść»? Ja kažu: nie małady ja ŭžo, kab apazicyjaj zajmacca. A mova rodnaja — heta jak maci maja. Na joj i šyldy rablu — u nas dvuchmoŭje, u rešcie rešt! Adviazalisia, ale «Piežo» z dvuma mocnymi mužyčkami pryjechała. Sfotkali mianie i šyldy i źjechali. Tak ničym i nie skončyłasia. Dyrektar naš za mianie padtrymlivaje. Voś tralejbusy stali biełaruskamoŭnymi — maja inicyjatyva prypynki na movie abjaŭlać. A jašče abiacali padśvietku zrabić na «vulicu Savieckuju», kab i ŭnačy śviaciłasia! Voś heta majo zmahańnie za Biełaruś, kaža spadar Uładzimir.

spasemstranu.com

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera