Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
02.02.2023 / 20:312RusŁacBieł

Zahadka baćki Kalinoŭskaha

Maci Kalinoŭskaha Vieranika Rybinskaja pamierła, kali Kastusiu było piać hadoŭ, pra jaje viadoma mała. Baćka ž, Symon Kalinoŭski (1795—1871), pražyŭ doŭha i pieražyŭ svajho słavutaha syna. U Kastusia, 185-hodździe z dnia naradžeńnia jakoha adznačajecca siońnia, było siamnaccać bratoŭ i siaścior.

Brukavanka ŭ Mastaŭlanach, dzie vyras Kastuś Kalinoŭski. Fota Vasila Hierasimčyka.

«Vioŭ ciažkuju baraćbu za isnavańnie»: jak Kalinoŭskamu stvarali bijahrafiju

U savieckija časy prostaje pachodžańnie było kali nie abaviazkovym, to vielmi pažadanym punktam u bijahrafii baraćbita za narodnuju spravu. I kali kamunistyčnyja ideołahi ŭklučyli Kalinoŭskaha ŭ panteon naroŭni z savieckimi hierojami, jamu pasprabavali stvaryć i adpaviednuju aficyjnuju bijahrafiju.

Akademik Uładzimir Piercaŭ u artykule 1945 hoda acharaktaryzavaŭ dziacinstva Kastusia vielmi malaŭniča, ale daloka ad realnaści: «Baćka jaho byŭ šlachcicam biez majontka. Farmalna jon, jak i značnaja častka šlachcicaŭ, byŭ zaličany da dvaranskaha sasłoŭja, na spravie ž heta byŭ biadniak, jaki ŭsio svajo žyćcio vioŭ ciažkuju baraćbu za isnavańnie. Adzin čas jon byŭ drobnym čynoŭnikam, ale za niadobranadziejnaść jaho zvolili sa słužby. Tady jon pastupiŭ za prykazčyka ŭ nievialikuju tkackuju majsterniu na dvaccać stankoŭ u miastečku Śvisłač. Rańniaja bijahrafija samoha Kastusia mała viadoma. Va ŭsiakim vypadku ŭ abstanoŭcy, jakaja akružała jaho malenstva, nie było ničoha «dvaranskaha». Jon žyŭ siarod dziaciej sialan i ramieśnikaŭ i paznaŭ z rańnich hadoŭ uvieś ciažar i źniavahi pracoŭnaha žyćcia».

Z časam na źmienu prychodzili bolš uzvažanyja acenki i, hałoŭnaje, bolš blizkija da praŭdy. Prytym evalucyju acenak možna prasačyć navat pa vydańniach adnaho aŭtara. Kali ŭ knizie «Kastuś Kalinoŭski» (Maskva, 1959) viadomy daśledčyk Anatol Śmirnoŭ śćviardžaŭ, što «pa svaim majomasnym stanoviščy vialikaja siamja Kalinoŭskich (Kastuś mieŭ siamnaccać bratoŭ i siaścior) mała čym roźniłasia ad siemjaŭ navakolnych sialan i ramieśnikaŭ», to ŭžo praz čatyry hady ŭ minskim, pašyranym, vydańni pad toj ža nazvaj jon pradstaviŭ siamju Kalinoŭskich jak «drobnamajantkovuju šlachtu». Tut ža čytajem, što Symon Kalinoŭski źjaŭlaŭsia ŭładalnikam «ilnianoha pradpryjemstva» i «chutara Jakušoŭka, za jakim značyłasia 200 dziesiacin ziamli».

Navat u hetym davoli ŭzvažanym vykazvańni jość padtasoŭka faktaŭ: majontki ad 100 da 500 dziesiacin pryniata adnosić nie da drobnych, a da siarednich, a majontki bolš za 500 dziesiacin historyki adnaznačna zaličvajuć da łatyfundyj. Sam Symon Kalinoŭski na dopytach paśla aryštu syna kazaŭ pra najaŭnaść u Jakušoŭcy 210 dziesiacin ziamli. Tamu na drobny chutar Jakušoŭka vidavočna nie ciahnie.

Dyk jak usio było ŭ sapraŭdnaści?

Paśpiachovy biznesmien

«Mastaŭlanskaja pałatnianaja fabryka Hrodzienskaha pavieta dvaranina Symona Kalinoŭskaha» zapracavała ŭ 1835 hodzie (starejšamu synu Viktaru tady było dva hady, a da naradžeńnia Kastusia zastavałasia jašče try).

U 1840-m heta byli ŭžo 12 tkackich stanaŭ, tkaninu ź jakich (u toj hod jaje narabili na 2 693 rubli srebram, pa tych časach heta niemałaja suma) pradavali na Haradzienščynie, Minščynie, Vilenščynie, Bieraściejščynie i Biełastoččynie. Pradpryjemstva mieła adnaho majstra i dvaccać volnanajomnych rabotnikaŭ.

Pomnik u honar Kastusia Kalinoŭskaha ŭ Mastaŭlanach. Fota Vasila Hierasimčyka.

Vytvorčaść raźvivałasia, davała prybytak, i možna było padumać pra pašyreńnie. Pieršapačatkova Symon Kalinoŭski mieŭ namier pieravieści fabryku ŭ majontak Zamečak za 7 km ad Vilni, dzie znachodzilisia bialilnyja ŭstanovy, ź jakimi jon supracoŭničaŭ. Ciapier heta aziorny vilenski rajon Piłajcies, jaki pačynajecca za televiežaj, a dakładniej — adrazu za biełaruskaj himnazijaj imia Skaryny. Ale ŭ rešcie rešt Symon Kalinoŭski zamiest Vilni nabyŭ učastak u Vaŭkavyskim paviecie. Tudy, u majontak Jakušoŭka, z dazvołu impieratara jon pieranios fabryku, tam vyraśli i jaho syny.

«Niama dvaran, usie roŭnyja!» — tatava vychavańnie?

Ci dadajuć takija štrychi baćkavaj bijahrafii novyja farby da chrestamatyjnaha abličča lehiendarnaha paŭstanca? My dalokija ad savieckaj łohiki tłumačeńnia pavodzin ludziej praz analiz ich «kłasavaha pachodžańnia». Ale paradoks historyi — uśled za synam i baćka moh by paŭtaryć: «U nas niama dvaran, usie roŭnyja!» Prynaležnaść da novaj usiesasłoŭnaj katehoryi dziełavych ludziej — pradprymalnikaŭ — davała jamu takoje prava.

Dakumienty śviedčać, što Symon Kalinoŭski byŭ zusim nie biednym čałaviekam, a Kastuś — nie «syn tkača» (pisali pra jaho i takoje!). Heta byŭ čałaviek novaj epochi, i admiena pryhonnaha prava nijak nie paŭpłyvała na jaho biznes (dla ŭładalnikaŭ pryhonnych majontkaŭ jana pahražała ekanamičnaj katastrofaj). Kalinoŭski daŭno mieŭ spravu z najomnymi rabočymi, a nie pryhonnymi.

Imavierna, i mientalnaść Symona Kalinoŭskaha była ŭžo mientalnaściu kapitalista. Heta ŭ dvaranskich siemjach dzieci tradycyjna byli na ŭtrymańni ŭ baćkoŭ i hadami čakali spadčyny. Pradprymalnickaja mientalnaść inšaja: zarabiŭ ja — zarabi i ty!

Svaich synoŭ Viktara i Kanstancina Symon vypraviŭ na volnyja chlaby, pryčym nie na tradycyjnuju dla dvaran vajskovuju słužbu, a va ŭniviersitet. Praŭda, moža, i nie byŭ zadavoleny ichnim vybaram, bo fakultet syny abrali jurydyčny, a nie prykładny, techničny abo pryrodaznaŭčy (naprykład, fizika-matematyčny fakultet skončyŭ u svoj čas u Vilni pačynalnik znakamitaj pradprymalnickaj dynastyi Alaksandr Skirmunt). Dy jašče i ŭ biblijatecy štany prasiedžvali, da čaho baćka-praktyk moh stavicca nie zusim uchvalna.

Pytańni i zahadki

Pakul što nie zusim zrazumieła, što ŭjaŭlała saboj Jakušoŭka. Kolki napraŭdu tam było dziesiacin?

Rekanstrukcyja siadziby Kalinoŭskich u Jakušoŭcy. Jana zhareła niezadoŭha da Pieršaj suśvietnaj vajny. Jaje padmurki byli vyjaŭlenyja ŭ 1987 hodzie. Archieałahičnyja daśledavańni pravodziŭ Michaś Tkačoŭ. Siarod znojdzienych materyjałaŭ — piačatka fabryki Symona Kalinoŭskaha. U pačatku 1990-ch byŭ składzieny prajekt adnaŭleńnia siadziby ŭ jakaści muzieja. Ale da siońnia na hetym miescy ŭstalavany tolki kryž i pamiatny znak. Pobač staraja lipavaja aleja, jakaja, pavodle lehiendy, pasadžanaja asabista Kastusiom Kalinoŭskim. Fota i kamientaryj Vasila Hierasimčyka.

Kolki pryhonnych kupiŭ baćka budučaha kiraŭnika paŭstańnia razam ź Jakušoŭkaj? Heta ŭ Mastaŭlanach Symon Kalinoŭski — arandatar, u jakoha mahło i nie być pryhonnych, a ŭ Jakušoŭcy jon uładalnik, i nie tolki ziamli. Pad budynak fabryki jon kuplaŭ paru socień hiektaraŭ, a jany nie mahli być pustymi i biaźludnymi.

Pra fabryku my sioje-toje viedajem, ale jaki dachod prynosiła ŭsia majomaść? Pakul što nie znojdzieny tastamient Symona Kalinoŭskaha, i niama choć by jakich źviestak pra toje, što zastałosia paśla jaho śmierci i jak jano razyšłosia pa spadkajemcach.

Niama nijakich kankretnych krynic, kab razvažać i pra palityčnyja pohlady Symona Kalinoŭskaha. Spakuślivaja viersija, što pierakanańni baćki niejak paŭpłyvali na pazicyju i śvietapohlad synoŭ, vyhladaje zanadta śmiełaj. Źniešnie Symon Kalinoŭski byŭ całkam łajalny da ŭłady. Heta byŭ mocny haspadarnik, šmatdzietny hałava siamji, jaki pasłaŭ vučycca svaich synoŭ u rasijskija stalicy. Adnak jahonaja dziejnaść, pradprymalnickaja aktyŭnaść, vydatnyja pośpiechi dajuć jasnaje ŭjaŭleńnie pra jahonyja ekanamičnyja pohlady i prychilnaści. Pierad nami — čałaviek, jaki damohsia pośpiechu nie dziakujučy tytułam, radavoj spadčynie ci blizkaści da trona. Heta pradukt novaj epochi i jaje pracesaŭ, jakija my ciapier nazyvajem madernizacyjaj. Symon Kalinoŭski nie viedaŭ hetaha termina, adnak dziejničaŭ u jaho miežach. Jak, zrešty, i jahony syn, jaki abraŭ radykalna-palityčny instrumient madernizacyi.

Miemaryjalny kryž udzielnikam paŭstańnia 1863—1864 hadoŭ u Jakušoŭcy. Fota volkovysk.by.

My robim histaryčnuju pamyłku, kali prypisvajem paŭstańniam 1794, 1830 i 1863 hadoŭ vyklučna prahresiŭnuju rolu. Na samaj spravie heta byli jašče i pieradśmiarotnyja sutarhi šlachieckaha sasłoŭja. Šlachta sychodziła z histaryčnaj sceny. Sychodziła jana razam z Rečču Paspalitaj, ź jaje miežami i jaje ideałami šlachieckaj (i tolki šlachieckaj) volnaści.

Łozunh Francuzskaj revalucyi «Mir chacinam, vajna pałacam!» nijak nie moh transfarmavacca ŭ zaklik «Mir vašamu domu». Tamu zvarot u «Mužyckaj praŭdzie» Jaśki-haspadara z-pad Vilni da «dzieciukoŭ» vidavočna spaźniŭsia. Ciapier dzieciuki vydavali šlachcicaŭ-paŭstancaŭ carskim karnikam, a łahičnym praciaham hetaha stali razhrom i padpały panskich majontkaŭ pa ŭsioj Rasijskaj impieryi ŭ najbližejšyja paŭstahodździa.

Da honaru Kalinoŭskaha, jon byŭ adnym ź niamnohich, chto pradbačyŭ i razumieŭ taki vynik. A jahonaje lehiendarnaje «U nas niama dvaran, usie roŭnyja!» maje charaktar histaryčnaha praroctva.

Z časopisa «Naša historyja»

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна
3
Manhoł/adkazać/
03.02.2023
Jany i zaraz zdajuć. Iduć na pracu kab karmić chuntu, kab sudzić ludziej. Heta ŭžo nie biełarusy.
1
Tutejshy/adkazać/
03.02.2023
Manhoł, Niaŭžo biełarusy - heta nie narod, ale partyja? Moža partyja manhołaŭ?
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera