«Redkaść nakštałt čaraŭnictva». Pačuć rodnuju movu ad dziaciej za miažoj, kali jana i na radzimie ledź lipić
Dobra znajomaje śviadomym biełarusam ździŭleńnie i zachapleńnie pieražyła ŭdmurckaja patryjotka, kali ŭ vienhierskim Budapiešcie pabačyła, što dzieci jaje dźviuch ziamlačak, niahledziačy na toje, što žyvuć daloka ad Udmurcii, cudoŭna razmaŭlajuć na movie, jakaja i na histaryčnaj radzimie zusim nie kvitnieje. Dla jaje heta była «redkaść nakštałt čaraŭnictva».
Udmurty — paŭmiljonny fina-vuhorski narod z Rasii, jaki, jak i inšyja karennyja narody ŭ hetaj krainie, padviarhajecca aktyŭnaj rusifikacyi.
Dziaŭčatki i chłopčyk žyvuć u Vienhryi, nasielnictva jakoj taksama razmaŭlaje na movie ź fina-vuhorskaj haliny. Ale vienhierskaja (pa-biełarusku možna taksama kazać «vuhorskaja») mova nie vielmi padobnaja da ŭdmurckaj. Najbližejšyja rodzičy vienhraŭ u Rasii — zusim małalikija narody chanty i mansi.
Astatnija rasijskija fina-vuhry moŭna bližejšyja da finaŭ i estoncaŭ, choć i ŭ ich vypadku pra ŭzajemarazumieńnie biez papiaredniaha vyvučeńnia moŭ kazać nie davodzicca. Udmurty ź finami, naprykład, choć i ŭ adnoj fina-piermskaj padhalinie, ale ŭ roznych moŭnych hrupach: finy ŭ fina-vołžskaj, a udmurty ŭ piermskaj.
Na videa Safi (bialavaja dziaŭčynka źleva) raskazvaje, što letam joj padabajecca kupacca (pyłaśkyny), a nie padabajucca kamary (čibińjos). Chłopčyku Mišu padabajecca kupacca ŭ basiejnie, na što jahonaja starejšaja siastra Safi dadaje, što ŭvohule jany kupajucca taksama ŭ rečcy i navat u voziery Bałaton. A Bijancy (čarniavaja dziaŭčynka sprava) letam padabajecca ŭsio, naprykład, smačnyja jahady. Safi na heta dadaje, što jana nadta lubić višniu i havoryć, što ŭ ich vielmi šmat višni na drevie.





