Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
26.01.2023 / 20:23RusŁacBieł

Ad kulinarnych šou da historyi kultury staražytnaj Birmy — usio musić być pa-biełarusku. Inakš ničoha nie atrymajecca

Viarchoŭny Saviet 26 studzienia 1990 hoda, roŭna 32 hady tamu, pryniaŭ Zakon «Ab movach», jaki nadaŭ biełaruskaj movie status adzinaj dziaržaŭnaj u Biełarusi. I chočacca mnie, šanoŭnaje spadarstva, u hety pamiatny dzień zakranuć adnu važnuju dla mianie temu, piša na sajcie vydańnia «Novy čas» Ivan Paleski.

Apošnim časam daviałosia mnie, jak i mnohim inšym biełarusam, pahłybicca va ŭkrainskaje infapole. I vyjaviŭsia taki cikavy fakt. Choć va Ukrainie vajna, ukraincy praciahvajuć rabić samy rozny kantent na samyja roznyja temy. I robiać heta pieravažna ŭkrainskaj movaj. Z pačatkam vajny ŭkrainamoŭny siehmient navat pavialičyŭsia.

U biełaruskamoŭnym ža siehmiencie internetu situacyja zusim inšaja. U nas ciapier vielmi mała biełaruskamoŭnych tekstaŭ nie pra Biełaruś i nie źviazanych naŭprost ź Biełaruśsiu. Kali chočacca znajści pačytać što-niebudź cikavaje pra, naprykład, krainy Azii ci Łacinskaj Amieryki (i nie prosta pačytać, a zrabić heta pa-biełarusku), to treba mocna pakorpacca ŭ ajčynnych internet-prastorach. I absalutna nie fakt, što my jašče niešta adšukajem.

Padobnyja artykuły vychodziać raz na niekalki miesiacaŭ i tonuć u ahulnaj kolkaści inšych tekstaŭ. Zrazumieła, što biełarusam, jak i ŭsim astatnim ludziam u śviecie, cikava daviedacca najpierš ab tym, što adbyvajecca mienavita ŭ ich krainie, ale ŭsio ž taki ŭ nas nazirajecca vielmi mocny pierakos.

90% biełaruskamoŭnaha internetu krucicca vakoł adnych i tych ža dat i naratyvaŭ. Adnak, budučy važnymi ŭ ahulnym płanie, jany nie nastolki važnyja ŭ zvyčajnym žyćci, nie štodzionnaja patreba. U vyniku šmat chto ź biełarusaŭ vymušany źviartacca ŭ svaich pošukach da ruskamoŭnych krynic.

Ale takim čynam u nas naŭrad ci atrymajecca stvaryć sapraŭdnaje sučasnaje kulturnaje biełaruskamoŭnaje asiarodździe. Kali my na samaj spravie ličym nieabchodnym supraćstajać rasijskamu miedyjaŭpłyvu na biełarusaŭ, nam treba źmianić svoj padychod da hetaj situacyi.

Naša imknieńnie biaskonca paŭtarać adno i toje ž z hodu ŭ hod, pišučy na adnyja i tyja ž temy, zahaniaje nas samich u kulturnaje hieta, zakarkoŭvaje nas u našych unutranych prablemach. Na vychadzie atrymlivajecca «svojski» kantent dla davoli vuzkaha koła.

Nie dadaje spakoju i masavaja mihracyja biełarusaŭ, što pačałasia dva hady tamu. Mnohija z nas apynulisia ŭ čužych krainach, z čužymi movami i kulturami. I jak nie dać svaim dzieciam rastvarycca ŭ novym asiarodździ? Tut adnymi kłasikami syty nie budzieš.

Ujavim sabie situacyju: małady čałaviek adčuvaje prahu da biełaruščyny i pačynaje šukać biełaruskamoŭny kantent na niejkuju temu. Sučasnaja moładź pryzvyčaiłasia šukać infarmacyju ŭ internecie. I kali hety maładzion nie znachodzić žadanaha pa-biełarusku, jon pačynaje ličyć usio heta marnavańniem času i źviartajecca da inšamoŭnych krynic.

Dyj što kazać, kali časam ruskamoŭnyja artykuły ŭ Viki na biełaruskija temy byvajuć bolš abjomnymi i źmiastoŭnymi, čym biełaruskamoŭnyja! Škada, ale heta fakt.

Infarmacyjny rynak siońnia — heta jakraz toj siehmient, dzie nikoli nie byvaje niedachopu praduktu, jaho zaŭždy šmat. Zastałosia tolki biełarusam navučycca hety pradukt rabić. I nie tolki jakasna, ale i dastatkova masava. U tych ža ŭkraincaŭ tekstaŭ na lubyja temy i na luby hust zaŭždy było kolki zaŭhodna. I ciapier, u taki zvyšvažny dla Ukrainy pieryjad, my bačym, što ŭkrainskaja miedyjaprastora vyjaviłasia dastatkova mocnaj, kab unutry ŭkrainskaha hramadstva paśpiachova supraćstajać rasijskaj prapahandzie.

Heta adbyłosia ŭ vyniku taho, što ŭkraincy dziesiacihodździami pryvučali svoj narod čytać, hladzieć i słuchać mienavita na svajoj movie. I heta tyčyłasia absalutna luboj temy, ad kulinarnych šou da historyi kultury staražytnaj Birmy. Bo, kali ty chočaš pryvučyć ruskamoŭnaha čałavieka da rodnaj movy, ty nie možaš jamu raskazvać tolki pra hieraičnyja staronki ajčynnaj historyi ci jakuju inšuju padobnuju patetyku, ty musiš davać absalutna raznapłanavy kantent, inakš ničoha nie atrymajecca.

I jašče: nadyšoŭ čas zrazumieć, što biełaruskaja mova — heta ŭ pieršuju čarhu mienavita mova, srodak dla kamunikacyi. I hetym jana ničym nie adroźnivajecca ad luboj inšaj movy ŭ śviecie. Nam treba pierastać, narešcie, rabić z našaj movy niejki palityčny simvał, pastavić našu movu, tak by mović, na zvyčajnyja, bytavyja rejki.

Raźvićcio — heta niaspynny praces, a jaho adsutnaść budzie vyklikać pastupovuju dehradacyju. Tamu biełarusy, kali zachočuć zachavacca, prosta buduć vymušanyja pačać stvarać hodny raznapłanavy pradukt pa-biełarusku nie čas ad času, a pastajanna. Inakš rasijski ŭpłyŭ na našaje hramadstva (ci to polski, anhlijski, jak kamu bolš padabajecca) budzie ź ciaham času tolki ŭzmacniacca. I adšukać vyjście z hetaha stanovišča budzie ŭsio bolš składana.

Čytajcie taksama:

Tyktokierka-aśvietnica Liza Vietrava: Ja imknułasia zrujnavać stereatyp, što vyvučeńnie biełaruskaj movy — składanaja i nudnaja sprava

Dzieviać mabilnych prahram, jakija pavialičać kolkaść biełaruskamoŭnaha kantentu ŭ vašym žyćci

Jak pieravieści sacsietki i miesiendžary na biełaruskuju movu

Nashaniva.com

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera