Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
28.01.2023 / 17:4913RusŁacBieł

U Łatvii pastavili pieršy ŭ historyi darožny ŭkazalnik na liŭskaj movie. A što za jana?

Pry ŭjeździe ŭ Tałsinski kraj na poŭnačy Łatvii dniami pastavili pieršy ŭ historyi krainy darožny znak, dzie nadpis na dziaržaŭnaj łatyšskaj dublujecca i nadpisam na liŭskaj movie. Aficyjnaje adkryćcio hetaha znaka zapłanavanaje na druhuju pałovu lutaha hetaha hoda. Miascovyja ŭłady paabiacali taksama, što sioleta liŭskaja mova źjavicca i na inšych darožnych znakach Liŭskaha bieraha.

Źvierchu zapis na dziaržaŭnaj łatyšskaj, źnizu — na liŭskaj movie. Fota: facebook.com/livodinstitut

Livy — zusim maleńki fina-vuhorski etnas, jaki da siońniašniaha dnia amal asimilavany łatyšami. Nie toje, kab apošnija imknulisia źvieści jaho sa śvietu metanakiravana — ale historyja nie była litaścivaja dla hetaha nievialikaha naroda.

Livy ŭ pieršym tysiačahodździ našaj ery zasialali ŭźbiarežža Bałtyjskaha mora prykładna ad Libavy da sučasnaj Estonii. Zaniapad livaŭ pačaŭsia, kali niemcy-kryžaki zamacavalisia ŭ Ryzie. Livy supraciŭlalisia, i amal całkam zahinuli ŭ vojnach ci pakinuli kraj. Spuścieły kraj zasialili bałty, prodki łatyšoŭ, a areał pražyvańnia livaŭ apynuŭsia niby razrezany na dźvie častki. Vyjšła tak, što livy najbolš supraciŭlalisia kryžakam i panieśli najbolšyja straty. Ich stała mienš, čym susiednich bałtaŭ — kuršaŭ, łathałaŭ, siełaŭ i ziemhałaŭ, i ich areał ściskaŭsia jak ščyhrynavaja skura.

Na pačatku XX stahodździa livy byli ŭ bolšaści tolki na častcy ŭźbiarežža na paŭnočny zachad ad Ryhi.

Mocny ŭdar pa livach naniesła Pieršaja suśvietnaja vajna. Front pryjšoŭ i doŭha stajaŭ pa ziemlach, dzie livy jašče składali sucelny masiŭ. Častka zahinuła, bolšaść raścierušyłasia ŭ biežanstvie.

U vyniku pa łatvijskim pierapisie 1935 hoda da livaŭ siabie adnosili ŭsiaho 966 čałaviek, pa savieckim 1959-ha — 166, 1970-ha — 70 čałaviek. Apošnija dziesiacihodździ kolkaść ludziej, jakija ličać siabie livami, vahajecca ad 150 da 200 čałaviek.

Utrymlivać hetuju kolkaść i navat časam jaje pavialičvać udajecca dziakujučy tamu, što častka moładzi z asimilavanych siemjaŭ uśviedamlaje svaje karani i viartajecca da liŭskaj samaśviadomaści. Ale, viadoma, takich ludziej nie moža być šmat, tym bolš, kali hety etnas i ad pačatku šmatlikaściu nie vyznačaŭsia.

Što tyčycca liŭskaj movy, to ź joj situacyja zusim kiepskaja. Da 2012 hoda ŭ śviecie naličvałasia da 210 čałaviek, jakija vałodajuć liŭskaj na ŭzroŭni A1 i A2. Na ŭzroŭni B1 i vyšej — usiaho 40 čałaviek, tolki pałova ź jakich — liŭskaha pachodžańnia.

Dla ŭsich hetych ludziej liŭskaja mova — vyvučanaja, bo apošnija z tych, dla kaho jana była rodnaja, zasvojenaja ad naradžeńnia, užo pamierli.

U 2009 hodzie pamior 88-hadovy Viktar Biertold — apošni čałaviek, dla jakoha liŭskaja była rodnaj movaj i jaki žyŭ na histaryčnaj radzimie. Jaho žonka Marta, ź jakoj jon razmaŭlaŭ doma pa-liŭsku, pamierła na 15 hadoŭ raniej, u 1994-m.

A ŭ 2013 hodzie ŭ Kanadzie pamierła 103-hadovaja Hryzielda Kryściń — apošniaja nośbitka liŭskaj movy jak rodnaj va ŭsim śviecie.

Hryzielda Kryściń vyjechała na Zachad u 1944 hodzie, ratujučysia ad savieckaj ułady. 

Dziavočaje proźvišča Hryzieldy Kryściń, darečy, było Biertold, a Viktaru Biertoldu jana davodziłasia stryječnaj siastroj. Aboje jany pachodzili z rybackaj viosački Vajde na Liŭskim bierazie Bałtyjskaha mora, jakaja ciapier amal vymierła — pa stanie na 2021 hod u joj žyli tolki 8 čałaviek.

Karta: Wikimedia Commons

Z hetaj vioski, darečy, pachodzili taksama liŭskaja paetka, pierakładčyca i śpiavačka Paŭlinie Klavinia (1918—2001) i liŭski paet i pierakładčyk Alfons Biertold (1910—1993).

Budynak Muzieja rahoŭ, jaki znachodzicca ŭ Vajde. Fota: Wikimedia Commons

Uvohule ž na hetym uźbiarežžy, jakoje nazyvajecca Liŭskim bieraham, ciapier raźmiaščajucca 12 viosak, jakija histaryčna byli nasielenyja livami. U mižvajenny čas tut pracavali navat liŭskija škoły, vychodziła hazieta na liŭskaj movie pad nazvaj Līvli («Liŭ»).

Adzin z numaroŭ haziety Līvli

Cikava, što ŭ 1920-ja hady niekatoryja livy navat mieli surjoznyja sieparatysckija nastroi. U 1923 hodzie žychary Liŭskaha bieraha źviarnulisia da łatvijskaha ŭrada z prośbaj stvaryć liŭskuju nacyjanalnuju akruhu. Kali ŭrad u hetym admoviŭ, to liŭski lidar, paet Ułdrykis Kapbierhs, abviaściŭ niezaležnaść Liŭskaha bieraha, a siabie «karalom livaŭ» Ułdrykisam I. Jon admoviŭsia pryznavać uładu i zakony Łatvii, nie płaciŭ padatki i zabaraniŭ synu słužyć u łatvijskaj armii. Skončyłasia dla jaho heta ŭrešcie kiepska. Kapbierhsa dvojčy adpraŭlali ŭ psichijatryčnuju lakarniu, a ŭ 1932 hodzie navat pasadzili ŭ turmu, dzie jon praź miesiac pamior, jak ličycca, ad sardečnaha prystupu.

Liŭski bierah na karcie Łatvii. Fota: Wikimedia Commons

Najmacniejšyja straty liŭskamu narodu prynios saviecki pieryjad. Tady Liŭski bierah byŭ režymnaj pamiežnaj zonaj, i z-za nakładzienych z-za hetaha abmiežavańniaŭ mnohija ludzi adtul vyjazdžali i raśsiejvalisia pa Łatvii. Adpaviedna, stračvałasia kampaktnaść pražyvańnia livaŭ, što paskarała ich asimilacyju.

U 1991 hodzie łatvijskija ŭłady abviaścili Liŭski bierah kulturna-histaryčnaj terytoryjaj pad achovaj, peŭny čas tam navat abmiažoŭvałasia mahčymaść pastajannaha žycharstva dla tych, chto nie mieŭ liŭskaha pachodžańnia. Paśla hetuju normu, praŭda, skasavali, ale peŭny asablivy status terytoryja zachoŭvaje i dahetul.

Kulturnaja stalica livaŭ — vioska Mazirbie, dzie ŭ pieršuju subotu žniŭnia štohod pravodzicca tradycyjnaje liŭskaje śviata.

U 2018 hodzie pry Łatvijskim univiersitecie ŭ Ryzie byŭ stvorany Liŭski instytut, u jakim pravodziacca navukovyja daśledavańni movy i kultury livaŭ.

Mova ž liŭskaja dla navukoŭcaŭ — sapraŭdnaja kaštoŭnaść, pakolki jana vielmi admietnaja navat dla fina-vuhorskaha śvietu. Heta toje, što zastałosia ad tych aŭtentyčnych havorak, jakimi tut havaryli ŭ dalokaj staražytnaści. Pavodle estonskaha linhvista Cijta-Rejna Viitsa, fina-vuhorskija movy ŭ hetym rehijonie pieršapačatkova padzialalisia na try haliny: liŭskuju movu, paŭdniovaestonskuju movu (jaje ŭnarmavany varyjant — sučasnaja vyruskaja mova, na jakoj razmaŭlaje kala 70 000 čałaviek) i halinu, jakuju jon nazyvaje nieŭskaj moŭnaj hrupaj. Usie astatnija žyvyja ciapier bałtyjskija finskija movy nibyta pachodziać ad apošniaj, a voś liŭskaja staić asabniakom. I choć pytańnie heta, jak i zaŭsiody ŭ padobnych vypadkach, sprečnaje i dyskusijnaje, sama staražytnaść dy admietnaść liŭskaj movy niesumniennaja.

Uvohule ž pavodle sučasnych kłasifikacyj liŭskaja zvyčajna zaličvajecca da paŭdniovaj haliny fina-bałtyjskich moŭ, u jakuju, aprača jaje, uvachodziać estonskaja, vyšejzhadanaja vyruskaja i taksama amal vymierłaja vodskaja, na jakoj jašče havorać niekalki čałaviek ź jašče drabniejšaha navat za livaŭ naroda vodź, što žyŭ u rasijskaj Leninhradskaj vobłaści niepadalok ad miažy z Estonijaj (u prošłym časie kazać pra heta možna tamu, što tradycyjnyja terytoryi, na jakich žyła vodź, ciapier praktyčna źniščanyja ŭ vyniku budaŭnictva na ich bujnoha porta Uść-Łuha, dobra viadomaha biełarusam tym, što ciapier praź jaho sprabujuć naładzić pastaŭki biełaruskaha kaliju, kab abyści zachodnija sankcyi).

Nacyjanalnamu ściahu livaŭ praź miesiac spoŭnicca 100 hadoŭ. Jon byŭ pryniaty 2 sakavika 1923 hoda na pieršym źjeździe Sajuza livaŭ — arhanizacyi, jakaja hurtavała hety narod u mižvajenny čas. Upieršyniu ž padniaty jon byŭ na liŭskim fiestyvali 18 listapada 1923 hoda. Pavodle lehiendy, u ściahu ŭvasobleny pohlad rybaka z mora na sušu: jon bačyć marskija chvali, piasčany bierah i les, jaki raście za im. Takim čynam, sini koler uvasablaje mora, bieły — marski bierah, a zialony — les.

Dziakujučy tym ludziam, jakija zhadvalisia vyšej, a taksama inšym livam, jakija ci sami zajmalisia kulturnymi i navukovymi daśledavańniami, ci aktyŭna supracoŭničali z navukoŭcami, udałosia ŭ roznych farmatach zapisać i zachavać uzory žyvoj liŭskaj movy, što dazvalaje pry žadańni jaje zasvojvać novym pakaleńniam entuzijastaŭ. Tamu movu hetuju choć u siońniašnich umovach užo nie nazavieš žyvoju, ale ŭsio ž taki jana i nie kančatkova stračanaja. Žyvy pakul i liŭski etnas, choć, viadoma, pry takoj kolkaści jon musić niaspynna zmahacca za svajo prava na isnavańnie. 

Čytajcie taksama:

U Rasii pamior apošni nośbit aleuckaj movy

U Brazilii pamior «Indziejec ź jamy». Nichto nie viedaŭ ni jahonaha imia, ni jahonaj movy

Nashaniva.com

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна
0
Pončyk z pavidłaj dy ŭ cukrovaj pudry jašče/adkazać/
29.01.2023
Profiessor słoviestnosti i etikieta, Racyja ! Zhodny z vami, usio pravilna skazali, dachodliva j jasna. A to peŭnyja urolahi, asabliva ŭrolahini, navat i dźvuch słoŭ nia źviažuć, kab biaz zvykłaha im chamstva...
1
Agasfer/adkazać/
01.02.2023
Jeśli vziať za osnovu kartu1903 hoda  HAVORAK biełorusskoho jazyka , t. je. diejstvitielnuju tierritoriju proživanija našich priedkov, to my  uvidim, Čto tierritorija siehodniašniej Biełarusi značitielno uriezana. Tak  v nieje nie vošli Podlašskoje vojevodstvo s Biełostokom, Vilnusskij ujezd s Vilno. Pskovskaja,Smolenskaja,Brianskaja obłasti Rośsii,časť Čiernihovskoj, Kijevskoj, Žitomierskoj,Romienskoj i Vołynskoj obłastiej Ukrainy.
0
Hanna/adkazać/
02.02.2023
Agasfer,U postrasiejskaha mołacha, kantorski pamiot. Da poŭnaha spaleńnia.
Pakazać usie kamientary
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera