Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
02.02.2023 / 17:081RusŁacBieł

Śviatłana Bień: Strašnaje pa-sapraŭdnamu adčuvajecca tolki na asabistym dośviedzie

Stvaralnica hurta «Sieriebrianaja svad́ba», aktorka, teatralnaja režysiorka, paetka, śpiavačka i aŭtarka piesień Śviatłana Bień raskazała błohu «Hałasy» pra svoj novy albom, Bierlin, pra asałodu razmaŭlać i sproby pisać pa-biełarusku, pra rasijskuju «odieržimosť» i biełaruskuju «apantanaść», a taksama pra toje, jak dvarovyja kancerty navučyli jaje nie bajacca vystupać adnoj.

«My ciapier usie ŭ stanie traŭmy»

— U artykule na DW pra vaš letašni albom z Halinaj Čykis jaho nazyvajuć «posttraŭmatyčnym» i pišuć, što vy z hetym adrazu pahadžajeciesia. Heta tak?

— Mnie dumajecca, što my ciapier usie ŭ stanie traŭmy. Taki traŭmatyčny čas. Zdajecca, ciapier luboje mastactva albo ŭnutry traŭmy, albo posttraŭma, tak.

— Ale ci pravilna ja razumieju, što prynamsi častka z hetych piesień byli napisanyja jašče da 2020 hoda?

— Tak, try pieśni ź jaho byli napisanyja raniej — «Kiortisu», «Nie piečałujsia» i «Ja słyšu čajek». Nie było niejkaj asablivaj kancepcyi — my prosta ŭziali tyja pieśni, jakija mieli vodhuk u našym sercy, jakija pasavali da našaha dušeŭnaha stanu.

Ale kali ja potym analizavała heta, ja zrazumieła, što kožnaja z hetych piesień była taksama napisanaja ŭ vielmi traŭmatyčnym stanie. Tolki jon byŭ vyklikany inšymi padziejami i sumam ad taho, što žyćcio — takaja strašnaja i ciažkaja štuka.

Śviatłana Bień i Halina Čykis na scenie padčas kancertu

«Zabyć niemahčyma i nie treba»

— Pieśnia «Čiornyje bidony», badaj, najbolš pasuje pad cetlik «posttraŭmatyčnaj». I tam jość radok: «Čtoby vyžiť, mnie nado vsio eto zabyť». Ci sprabujecie vy sapraŭdy zabycca prynamsi pra častku padziej apošnich hadoŭ — sa svajho žyćcia, z žyćcia siabroŭ?

— U hetaj pieśni jość takaja pastka — refren sapraŭdy tak hučyć, ale adkaz na heta hučyć u apošnich słovach pieśni. Tam havorycca, što naŭrad ci heta atrymajecca.

Pa-pieršaje, heta zabyć niemahčyma. A pa-druhoje, ja nie dumaju, što heta treba zabyvać. Žach i traŭma, pra jakuju my ŭvieś čas havorym, u tym, što ty nabyvaješ taki dośvied, ź jakim žyć dalej niemahčyma. Pa-sapraŭdnamu ty pavinien zrabić charakiry, jak samuraj, albo paprostu kłaścisia pamirać, nakryŭšysia bieleńkaj survetačkaj.

Ale ty nie možaš hetaha zrabić. Treba praciahvać žyć, z roznych pryčyn. Choć heta dośvied, niesumiaščalny z žyćciom, kali čałaviek daviedvajecca pra šmat jakija strašnyja rečy i razumieje, što nie moža žyć z hetym: z tym, što jon bačyŭ, z tym, što jon čuŭ.

Zusim roznyja rečy, kali my viedajem tearetyčna pra toje, što adbyvajecca ŭ śviecie ź inšymi, i kali heta adbyvajecca z taboj, z tvaimi blizkimi albo za krok ad ciabie, kali da strašnaha zusim maleńki krok.

My razmaŭlali ź siabrami, jakija žyli ŭ Charkavie, i jany havaryli, što, viadoma ž, jak i kožny čałaviek z Ukrainy, adčuvali žach vajny z 2014-ha hoda: čuli, čytali, ich siabry i rodnyja byli tam, dzie adbyvalisia vajennyja dziejańni. Ale jany kažuć: «My zusim pa-inšamu ŭsprymali ŭsio da taho času, pakul bomby nie prylacieli ŭ našy damy».

Čałaviek razumieje niešta strašnaje, jon moža mieć pra heta kolki zaŭhodna infarmacyi, ale pa-sapraŭdnamu adčuvaje tolki na asabistym dośviedzie.

— Ci była ŭ vas kamunikacyja z tymi ludźmi, jakija, kali karystacca radkom ź vierša ŭ vašym albomie, stali častkaj zła? Pry hetym ja padazraju, mnohija ź ich ličać, što jany na baku dabra: i tyja, chto ŭdzielničaje ŭ represijach, i tyja, chto ŭdzielničaje ŭ vajennaj ahresii.

— U mianie tut taksama sumny dośvied, bo niekatoryja z maich rodnych padzialajuć praŭładnyja pohlady. Ale mnie, moža, tak paščaściła, što ja nie sutykałasia z prajavami hetaha zła ŭ čystym vyhladzie, tvar u tvar.

«Dvarovyja kancerty dapamahli adčuć, nakolki hetyja pieśni patrebnyja»

— Vy zapisvali albom u Bierlinie i ciapier žyviacie tam. Ci znajšli vy ŭžo ŭ hetym horadzie asiarodak i ludziej, jaki dazvalaje vam pačuvacca «ŭ svaim śviecie»?

— Tak, u Bierlinie šmat siabroŭ, jakija i raniej byli maimi siabrami, kali my pryjazdžali siudy z kancertami i teatralnymi imprezami. Heta ludzi tvorčaha śvietu, jany vielmi kranalnyja, dobryja, cudoŭnyja. Heta ludzi, jakija dla mianie nie naležać da niejkaj nacyi, a naležać da tvorčaha śvietu.

Ale mnie vielmi pryjemna, što tut šmat biełarusaŭ i my možam razmaŭlać na ahulnyja temy, rabić niešta razam. Tut jość cudoŭnaja arhanizacyja «Razam», ź jakoj my siabrujem. Dobra, što možna pačuć biełaruskuju movu, dobra pabyć siarod svaich.

— Ja čuŭ ad ludziej, jakija byli na prezientacyi vašaha alboma ŭ Bierlinie, što vas prasili praśpiavać niekatoryja staryja chity «Sieriebrianoj svad́by», a vy skazali, što jany ŭžo, maŭlaŭ, mocna spaźnilisia. Ci značyć heta, što ciapier nie čas dla takich piesień?

— Nie, ja tak nie dumaju. U repiertuary «Sieriebrianoj svad́by» było šmat roznych piesień, u tym liku šmat piesień, jakija byli napisanyja paśla 2014 hoda, taksama vielmi traŭmatyčnych, sumnych, praniźlivych i ŭdumlivych.

Mnie zdajecca, što šmat piesień, jakija ja śpiavała razam z «Sieriebrianoj svad́boj», aktualnyja i ciapier. Mahčyma, niekatoryja pieśni z taho repertuaru ciapier patrebnyja navat bolš, čym niejkaje sumnaje depresiŭnaje mastactva, da jakoha ja ciapier schilnaja. Ale heta prosta takaja prahrama, zroblenaja razam z Halaj, i nie vielmi darečy było b śpiavać tyja pieśni.

«Sieriebrianaja svad́ba» zaviaršyła svoj tvorčy šlach u 2016 hodzie, uvieś hety čas ja hrała ŭ niejkich inšych prajektach, ale niekatoryja pieśni ŭ mianie lažali «ŭ stale».

Kali ja hraju svaje solnyja kancerty adna, jak hetki «aŭtar-vykanaŭca», ja časta śpiavaju pieśni «Sieriebrianoj svad́by», i jany byvajuć vielmi darečy. Pakolki heta maje pieśni, ja maju prava ich śpiavać navat adna, choć heta i nie tak jarka i pryhoža, jak z usim kalektyvam.

Kali pačalisia dvarovyja kancerty, ja adčuvała, jak hetyja pieśni patrebnyja. Heta było dla mianie takim mocnym šturškom, što ja pierastała chvalavacca śpiavać ich adna. U toj čas było zrazumieła, što kali čałaviek prosta idzie da ludziej i razmaŭlaje ź imi, praciahvaje im ruku i kaža: «Ja z vami», dyk heta značna važniej, čym «mastactva ŭ čystym vyhladzie». I nie važna, ci ja hraju z prafesijnymi muzykami, ci jość jarkaja, pryhožaja prajekcyja i śviatło, albo ja adna z ukulele na vulicy — u hetym vypadku niama roźnicy.

Ja vielmi ŭdziačnaja našym dvaram, bo tady ja straciła strach hrać svaje pieśni. Ja pačała śmieła hrać adna, skłaŭsia ceły šerah kancertaŭ, i ciapier ja ich hraju, jak i ŭvosień 2020 hoda, dalej.

«Nie puskać nianaviść u svajo serca»

— U tym samym artykule pra vaš novy albom ja pračytaŭ frazu, što pohlad vašaha liryčnaha hieroja — heta pohlad dziciaci 10-11 hadoŭ. I raniej niekatoryja muzyčnyja krytyki pisali, što ŭ «Sieriebrianoj svad́by» šmat dziciačaha pohladu. Vy pahodziciesia z hetym?

— Ja nie viedaju, heta składanaje pytańnie. U dziaciej jość takaja važnaja asablivaść, što im vielmi cikavaje ŭsio navokał, jany ź cikaŭnaściu hladziać na ŭsio. I mahčyma, što hetaja jakaść — samaja važnaja ŭ maim charaktary.

Ale ahułam repertuar «Sieriebrianoj svad́by» ci repertuar, jaki my ciapier hrajem z Halaj, — heta pieśni, na jakija ja, na žal, nie mahu zaprašać dziaciej. U «Sieriebrianoj svad́by» jość zusim niedziciačaja tematyka. Ja navat nie pra nienarmatyŭnuju leksiku, a pra toje, što heta dośvied stałaha čałavieka, jaki napiŭsia, zhubiŭ rečy, raźvitvajecca z adnym čałaviekam, sustrakajecca ź inšym, biare ŭdzieł u niejkaj bojcy. Heta ŭsio — dośvied darosłaha čałavieka ci jak minimum padletka.

Tamu mnie ciažka skazać, što ŭ starych pieśniach ci tym bolš u ciapierašniaj prahramie jość dziciačaja atmaśfiera, ale cikaŭny dziciačy pohlad jość, biezumoŭna.

— Biełarusaŭ padčas pratestaŭ u 2020 hodzie i paśla pratestaŭ časam jakraz vinavacili ŭ «dziciačym padychodzie». Maŭlaŭ, biełarusy jašče nie saśpieli, nie hatovyja da niejkich žorstkich dziejańniaŭ. Što b vy na heta adkazali?

— Kurt Vonehut, moj ulubiony piśmieńnik, skazaŭ takuju frazu, što ŭ Nahornaj kazani Chrysta jość słovy pra luboŭ da inšych jak da samoha siabie, i kali čałaviectva niekali prydumaje niejkuju lepšuju ideju, dyk u čałaviectva buduć ažno dźvie dobryja idei. Chrystos skazaŭ nam być jak dzieci; moža, jon mieŭ na ŭvazie, što my nie pavinny być jak žorstkija darosłyja.

— Radok z vašaha vierša ŭ albomie: «Treba bajacca stać častkaj zła». Časam nie stać častkaj zła vielmi ciažka i niebiaśpiečna dla žyćcia. U Vasila Bykava jość siužety, dzie davodzicca achviaravać žyćciom, kab nie stać častkaj zła. Ale niechta skaža, što navat hetaha moža być mała: kali na vašu krainu napadajuć, davodzicca ŭžyvać hvałt u adkaz, zabivać voraha, bo jość spraviadlivaja vajna. Što b vy adkazali na heta?

— Heta składanaje pytańnie, nad jakim mučycca ŭsio čałaviectva ŭvieś čas svajho isnavańnia. Ale mnie zdajecca, što samaje hałoŭnaje — nie puskać nianaviść u svajo serca. Tamu što, navat kali my staim na baku spraviadlivaści, a naša serca poŭnaje nianaviści, my prosta robimsia niejkaj jomistaściu, u jakuju ŭlivajecca hetaja nianaviść. Jana ŭ hetym sensie nie adroźnivajecca ad nianaviści tych ludziej, jakija stajać na baku hvałtu. My tady nie adroźnivajemsia ad ich.

My pavinny abaraniać svaich blizkich, svaju ziamlu, siabie, ale pamiatać, što navat kali čałaviek — samy žorstki, strašny i žachlivy zabojca, my nienavidzim jaho ŭčynki, ale nie pavinny nienavidzieć čałavieka. My pavinny da samaj apošniaj kropli našaj i jaho kryvi vieryć, što ŭ im moža pračnucca niešta śvietłaje. I tolki tak my možam pierapynić hety łancuh zła.

Cudoŭnym prykładam dla mianie tut słužyć razmova z Andrusiom Takindanham. Kali my sustrakali jaho z «sutak» — zdajecca, jon tady siadzieŭ u Žodzinie — jon nam skazaŭ: «Heta tak dziŭna, ja naziraŭ za našymi turemnikami, jany tak błaha staviacca adzin da adnaho, tak niepryhoža razmaŭlajuć adzin z adnym. U ich stolki złości. Mnie zdajecca, što ich nichto nie lubić i doma, u ich niama na pracy siabroŭ, jany ŭvohule adzinokija i niaščasnyja ludzi. A ja navat u viaźnicy adčuvaŭ takuju padtrymku, voś vyjšaŭ — i vy niesiacie mnie batončyki «Śnikiers» i haračuju kavu, a im nichto hetaha nie niasie».

I jon skazaŭ, što kali siadzieŭ na hetych «sutkach», dyk najbolš maliŭsia za tych, chto jaho trymaje za kratami, i dumaŭ pra ich dušu, pra toje, u jakim strašnym stanoviščy znachodzicca kožny, chto robić zło.

«U rasijskim mentalitecie jość niejkaje «nieistovstvo»

— Ci pamianiała vašy pohlady na niešta ŭ kultury taja maštabnaja vajna, jakaja idzie ŭžo amal hod? Da prykładu, hučać abvinavačańni ŭ adras rasijskaj kultury, što jaje impierskaść niasie častku viny za ciapierašnija padziei. Ci pabačyli vy ciapier niešta pa-novamu, abo vy raniej usprymali ŭsio hetak sama?

— Ja ciapier šmat čytaju pra heta, mnie cikavyja hetyja razvažańni. Mahčyma, sprava ŭ tym, što na mianie vielmi vialiki ŭpłyŭ zrabiła taja častka rasijskaj kultury, jakaja skłałasia jak dysidenckaja, u jakoj jakraz było niašmat hetaha imperskaha pohladu i ŭ jakoj było šmat nonkanfarmisckaha pohladu na śviet — niefarmalnaha, śmiełaha, svabodnaha.

Dla mianie zaŭsiody była cikavaja naša nacyjanalnaja kultura, jana była dla mianie vielmi važnaj. Ja chutčej radujusia tamu, što ciapier šmat u kaho źjaviŭsia niejki stymuł bolš uvahi dać svajoj ajčynnaj kultury na fonie tych pytańniaŭ, jakija ciapier staviacca.

Ale ja niaje stała stavicca ź niepryjaznaściu da rasijskaj kultury. U mianie šmat tvorčych siabroŭ z rasijskaha asiarodździa, i ja ŭsprymała b jak zdradu ŭ ich bok, kali b ja skazała ciapier inšyja słovy. Ja pavažaju i caniu ŭsich hetych ludziej. Jany vielmi padtrymlivali i biełaruski pratest u svoj čas, i ciapier majuć jaskravuju, mocnuju antyvajennuju pazycyju. Było b baluča i zusim podła skazać, što ja niejak ź niepryjaznaściu staŭlusia da rasijskaj kultury.

— Ja dam prykład: Jahor Letaŭ — čałaviek, čyja tvorčaść ad pačatku była antysistemnaj. Bolšaść jaho tekstaŭ i piesień ciažka ŭsprymać jak niešta impierskaje. Ale navat taki čałaviek niejki peryjad byŭ adnym z zasnavalnikaŭ Nacyjanał-balšavisckaj partyi, jakaja ŭ 1990-ja zajmałasia faktyčnaj prapahandaj rasijskaha fašyzmu. Tady heta było apazicyjnym i nibyta marhinalnym. Ciapier jaho pieraniali ludzi, jakija majuć uładu. Ale navat takich ludziej, jak Letaŭ, spakušała ideja «vieličy, mahutnaści». Ci zaŭvažajecie vy ŭ hetym sensie znaki taho, čaho nie było tak dobra vidać raniej?

— Raniej, da hetaj vajny, było vidać, što heta niejkaje varjactva z boku Jahora Letava. I ŭ toj čas mnie zusim nie cikavaja była jaho tvorčaść. Ja vielmi rada, što potym jon radykalna źmianiŭ svaje pohlady i pajšoŭ zusim u niejki treci bok.

Praŭda ŭ tym, što zaŭsiody było šmat radykalnych i žudasnych prajavaŭ. U rasijskim mientalitecie jość niejkaje «nieistovstvo», amal demaničnaje. Darečy, «apantanaść» u biełaruskaj movie nie zusim adpaviadaje «odieržimosti». «Apantany» čałaviek niečym zachopleny, jon ničoha nie bačyć, akramia hetaha, a ekvivalenty ŭ ruskaj movie chutčej pra toje, što ty nie zusim adkazvaješ za toje, što ty robiš, pra takoje, kali ciabie «niasie». Heta jakraz toje, što mianie nikoli nie pryvablivała.

«Spynić hvałt usimi mahčymymi srodkami»

— U adnym z vašych intervju vy skazali, što, mahčyma, samaje važnaje, što robić mastactva, — heta vučyć čałavieka spačuvać, adčuvać inšaha čałavieka, vučyć empatyi. Ale časam navat čałaviečuju empatyju nakiroŭvajuć u kiepskaje rečyšča. Vam raskazvajuć pra «zabitych dziaciej Danbasu» i adnačasova tłumačać, što treba vyniščyć usich, chto da hetaha nibyta datyčny. Ci majuć mastactva i kultura niejki adkaz, kab čałaviečuju empatyju było ciažej vykarystoŭvać dla nianaviści?

— Mnie zdajecca, što lubaja čałaviečaja prajava — i empatyja, i schilnaść da nianaviści, i ŭsie inšyja čałaviečyja jakaści — źjaŭlajecca vielmi pryvabnaj štukaj dla ŭsich srodkaŭ prapahandy. I ŭsie našy rysy — i davierlivaść, i niedavierlivaść, i žadańnie ŭsio analizavać, i niežadańnie ŭsio analizavać — prapahanda pa-majstersku vykarystoŭvaje ŭ svaich metach.

Ja tut nie mahu pachvalicca, što ŭ mianie samoj jość cudoŭnaje samastojnaje myśleńnie. Ja taksama vielmi paddajusia manipulacyjam. Vielmi składana zusim paźbiahać hetaha. Tamu ja starajusia nie być palityčna anhažavanaj u niejki bok, hladzieć na kožnuju situacyju z roznych bakoŭ. Ale i dla takich ludziej, jak ja, jość šmat svaich pastak u prapahandy i luboj manipulacyi.

Mnie dumajecca, što šmat u jakich mastakoŭ humanistyčny pohlad na rečaisnaść, kali my budziem spačuvać kožnamu čałavieku ź luboha boku. Nas budzie ciažka ŭciahnuć u lubuju vajnu, kali my budziem vychoŭvać u sabie analityčny, svabodny i humanistyčny pohlad.

Ale ja bajusia, što kali ja ŭvohule razvažaju nakont takich dalikatnych i składanych spravaŭ, ja vykazvaju vielmi banalnyja i paviarchoŭnyja dumki. Prašu prabačeńnia, kali heta tak i kali ja niekaha kryŭdžu albo rasčaroŭvaju. Ja sprabuju zaŭsiody słuchać u sprečkach roznyja baki, bo suśviet nastolki składany, što niama ni čorna-biełaha, ni navat šeraha — jość miljard adcieńniaŭ kožnaha koleru.

Ale kali robicca hvałt, hałoŭnaje, što pavinien zrabić kožny čałaviek, — jaho spynić. Spynić usimi mahčymymi srodkami.

«Dla mianie vialikaja asałoda razmaŭlać pa-biełarusku»

— Ci možna ad vas čakać — mahčyma, nie ŭ blizkaj budučyni, ale niekali — alboma biełaruskamoŭnych piesień? I ci pišucca ŭ vas pieśni pa-biełarusku?

— Ja maru pra heta vielmi mocna. Heta asobnaja tema dla razvažańniaŭ, dla razmovy. Bo mnie vielmi pryjemna, dla mianie vialikaja asałoda razmaŭlać pa-biełarusku. Ja čytaju šmat litaratury i imknusia razmaŭlać u kožnaj sytuacyi, kali tolki maju takuju mahčymaść, prahnu hetaha vielmi.

Adnak u tym, što tyčycca vieršaŭ, mnie vielmi składana i ŭ mianie nie atrymlivajecca. U mianie byŭ doŭhi pieryjad, kali ja prosta prymušała siabie pisać pa-biełarusku — heta było žachliva. Heta nie było pryhoža, nie było iranična, nie było cikava.

Ale ja vielmi chaču, kab heta atrymałasia, i tamu imknusia jak maha bolš čytać i razmaŭlać.

Nashaniva.com

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна
0
Imia/adkazać/
02.02.2023
Niet nie nužno pierieživať strašnoje na ličnom opytie. Čiełoviek razumnyj možiet pročuvstvovať strašnoje i prosto uznav informaciju. Biez ličnoho opyta i pierieživanij.
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera