Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
09.02.2023 / 14:10RusŁacBieł

Zinovij Marholin: Hibiel Kupałaŭskaha teatra — maja asabistaja traŭma

Imia biełaruska-rasijskaha teatralnaha mastaka Zinovija Marholina viadomaje i lubimaje našymi teatrałami. Jon siabar i paplečnik režysiora Mikałaja Pinihina. U Kupałaŭskim teatry jany razam stvarali śpiektakli, jakija mieli vializny pośpiech u hledačoŭ. Ich pamiatajuć dahetul: «Idylija», «ART», «Pan Tadevuš»…

Ciapier Zinovij Emanuiłavič žyvie ŭ Maskvie, a pracuje pa ŭsioj Rasii i Jeŭropie. Jon u abojmie samych zapatrabavanych i paśpiachovych teatralnych mastakoŭ našaha času. Ale kali žurnalistka nv-online.info skazała pra heta pry sustrečy, to pačuła ŭ adkaz jaho zaŭsiodnaje: «Davajcie biez pafasu»:

— Nie pierabolšvajcie, kab intervju nie było historyjaj «pra našaha za miažoj».

— Tady «pra našaha». Kropka.

— Tak, tamu što ja — minčuk i nikudy ad hetaha nie padziecca. Ja pražyŭ u Minsku 40 hadoŭ, i da hetaha času pamiataju, što mianie čakaje za roham kožnaha doma ŭ centry horada. Ja naradziŭsia na skryžavańni vulic Lenina i Uljanaŭskaj, i z hetym ničoha nie zrobiš.

— Čytała, što vaša praca ŭ opiery Erycha Karnholda «Miortvy horad» u teatry «Novaja opiera» vyłučanaja na hałoŭnuju teatralnuju premiju «Załataja maska». Budziem baleć za vas, Zinovij Emanuiłavič, choć premijami vy nie abdzielenyja, u tym liku i «Załatoj maskaj».

— Na žal, častka naminantaŭ sioleta vybyła, ich proźviščy vykraślenyja ź fiestyvalnaj afišy, tamu ŭzrovień konkursu źniziŭsia. Ale sens u fiestyvali «Załataja maska» pa-raniejšamu jość, jon zastajecca. Bo jak zaŭsiody vializnaja kolkaść teatraŭ z pravincyi pryjedzie ŭ Maskvu, i heta vialikaje ščaście. Fiestyval «Załataja maska» — heta hihanckija hastroli. Jaho kaśmičnamu maštabu niama anałahaŭ u śviecie. U hetym dačynieńni štab «Załatoj maski» — hienijalnaja arhanizacyja. A razdača «słanoŭ» — pryzoŭ… Ciapier usio heta budzie adbyvacca ź lohkim sumam. Ale «Masku» spyniać nielha, treba vyciahvać ludziej z pravincyi.

— Z kim z režysioraŭ vy ciapier pracujecie?

— U mianie nievialikaje tvorčaje koła tavaryšaŭ — Jaŭhien Pisaraŭ, Vasil Barchataŭ, Barys Ejfman, Mindoŭh Karbaŭskis, jašče niekalki proźviščaŭ.

— Vielmi znakamitych proźviščaŭ!

— Nie pierabolšvajcie značnaści taho, čym my zajmajemsia. Ja suprać pafasu, my ž nie ŭ estradzie. Tam viadomyja proźviščy. Jašče ŭ sporcie. A ŭ teatr pa statystycy navat u Rasii chodzić nie bolš za 5% nasielnictva. Uvohule, hetaja vielmi kamiernaja sprava dla nievialikaj hrupy tavaryšaŭ.

— Vy tolki što viarnulisia ź Jeŭropy. Što rabili ŭ Bierlinie?

— Vypuskaŭ śpiektakl «Symon Bakaniehra» Vierdzi ŭ Dojče opiera. Niadaŭna była premjera.

— My siadzim i razmaŭlajem z vami ŭ atryumie administracyjnaha budynka Vialikaha teatra Rasii, značyć, nastupny vaš śpiektakl budzie mienavita tut?

— Tak, uvosień płanujecca premjera opiery Čylea «Adryjena Lekuŭrer». Heta vializnaja kaściumnaja opiera pra kachańnie. Vialiki teatr, jak usie bujnyja teatry śvietu, lubić usio rabić zahadzia. I heta pravilna, pradukt pavinien być jakasny.

— A jak pracavałasia ŭ Jeŭropie?

— Intensiŭna. Usie razmovy ab admienie ruskaj kultury — zabudźciesia. Heta duraść, heta prapahanda. U mianie napieradzie pastanoŭka «Jaŭhiena Aniehina» Čajkoŭskaha, «Kaciaryny Izmajłavaj» Šastakoviča. Maje kalehi, viedaju, robiać «Pikavuju damu». Tak što rasijski repiertuar u Jeŭropie nichto nie admianiaŭ.

— Ale jak tady heta źviazvajecca z žorstkaj antyrasijskaj rytorykaj Jeŭropy ŭ palityčnaj halinie?

— Staŭleńnie da mianie jak da mastaka i jak da hramadzianina — jany roznyja. Jak čałaviek, jaki ŭdzielničaje ŭ tvorčych pracesach, ja jeŭrapiejskim teatram patrebny. Tamu što ich sistema vielmi kansiervatyŭnaja, raz zapłanavana — značyć, pavinna być vykanana. I potym, kali ty asabista nie ŭciahnuty ŭ palityčny praces, to pracuj i ŭsio. Ad mianie nichto nie patrabuje asabistych pakajańniaŭ i tłumačeńniaŭ. Maja pazicyja zastajecca pry mnie, ale joj navat nichto nie pacikaviŭsia, kali ščyra.

— Žyćcio pavaročvajecca niečakanymi hraniami. A voś Azija moža zaprasić vas ciapier na pastanoŭku?

— Tak, chutka ŭ mianie budzie prajekt u Kitai. Moža być… Ale heta ŭsio roŭna dla mianie pryhoda. Teatraŭ u našym ujaŭleńni tam niama. Ale jość pradziusarskija hurty, jakija robiać śpiektakli ź jeŭrapiejskimi režysiorami, a potym voziać ich pa krainie. Mnie heta cikava z punktu hledžańnia dośviedu. A ŭ kitajcaŭ kałasalnaja cikavaść da jeŭrapiejskaha mastactva i šmat hrošaj — jany ŭsio kuplajuć, zadarma ničoha nie biaruć. Ale ŭsio z karyściu dla siabie.

— Ja chaču vam zadać pytańnie, na jakoje sama, pryznacca, nie viedaju ćviordaha adkazu. Ci majuć maralnaje prava biełaruskija artysty jeździć ciapier na vystupy ŭ Maskvu?

— Ja nie ŭpaŭnavažany vyrašać takija pytańni. Heta sprava kožnaha. Bolš za toje, mienš za ŭsio tut treba prysłuchoŭvacca da hramadskaj dumki. Heta tvaja asabistaja vola i tvaje asabistyja ŭjaŭleńni ab prystojnaści. A što takoje ŭvohule hramadskaja dumka?

— Padobna, heta taja infarmacyjnaja burbałka ŭ fejsbuku, u jakoj my abmieńvajemsia infarmacyjaj ź siabrami.

— Moža być. Da viedama ludziej, jakija hatovyja zabaraniać kamuści jeździć u Maskvu, nahadaju, što paśla hibieli Kupałaŭskaha teatra častka trupy zastałasia ŭ Minsku, inšaja, jak viadoma, ciapier u Polščy. A niekalki čałaviek paśla 2020 hoda pracujuć u Rasii. U Aleksandrynskim teatry Sankt-Pieciarburha słužyć Ivan Trus. Jon staŭ viadučym akcioram u trupie, pad jaho tam robiacca śpiektakli. Pavieł Charłančuk, jaki byŭ adnym ź simvałaŭ Kupałaŭskaha teatra, pracuje ciapier u Hubiernskim teatry Maskvy. Tak skłałasia ŭ jaho žyćcio. Heta vola kožnaha, i ja nie maju prava kahości abmiarkoŭvać. I heta nie značyć, što čałaviek zhubiŭ honar, heta nie havoryć pra jaho ŭnutranyja kampramisy. Ludziam treba vyžyvać. U ich, narešcie, jość dzieci. Mahčyma, u nastupnym žyćci ŭsie znoŭ abjadnajucca ŭ Kupałaŭskim teatry.

— Jak vy pastavilisia da zvalnieńnia trupy ŭ 2020 hodzie? Hetaha možna było paźbiehnuć, jak dumajecie?

— Hibiel Kupałaŭskaha teatra — maja asabistaja traŭma. Kali niechta dumaje, što projdzie čas i źjavicca novy Kupałaŭski, to jon pamylajecca. Hetaha nie adbudziecca.

— Moža, heta była fatalnaja pamyłka? Nam vielmi nie chapaje ciapier lubimaha teatra.

— Nie, heta była nie pamyłka, heta była vola ludziej. Heta byli ich ujaŭleńni ab honary i sumleńni. U ciapierašniaj realnaści jany pracavać nie zmahli b. Kupałaŭski teatr — teatr z pazicyjaj. Jaho trupa ŭnikalnaja, u byłym Savieckim Sajuzie takich nie znajści, ci ž ich byli adzinki. Hałoŭny režysior Mikałaj Pinihin — moj tavaryš, ja ŭvažliva sačyŭ za ŭsimi padziejami.

— A dzie ciapier Mikałaj Pinihin? Jon admaŭlajecca ad kantaktaŭ z presaj…

— Zrazumieła, što admaŭlajecca — z takoha pikie składana vyjści. Adbyłasia drama, krušeńnie. Ja jaho cudoŭna razumieju. Dzie b jon ni byŭ, jon ciapier u lubym vypadku trapić u teatralnuju situacyju na paradak horš, čym Kupałaŭski teatr. Jon nie atrymaje ni toj pracy, ni tych artystaŭ i nie budzie rabić toje, što choča. Bo Mikałaj Pinihin adzin z tych, chto stvaraŭ novy biełaruski teatralny łandšaft. Kupałaŭski byŭ nacyjanalnym teatram u najlepšym sensie. Jaho hibiel — niezamiennaja strata. I heta, viadoma, žach. Pry hetym upeŭnieny, što zapyt na teatr u Biełarusi jość.

— I vializny. A navošta ludzi chodziać u teatr, pa-vašamu?

— Adkazaŭ niama, adkazy ŭ vas unutry. Najpierš śpiektakl pavinien być aktualnym. Nie ŭ vulharnym sensie, a ŭ sensie dušeŭnaha i intelektualnaha chvalavańnia. My žyviom u peŭny čas u peŭnym miescy. I ja ciapier nie pra palityku kažu.

— Padklučycca da teatra jak da kropielnicy, jak skazali adnojčy vy vielmi vobrazna.

— U teatr viarnulisia funkcyi, jakich užo nie było šmat hadoŭ. U teatr stali chadzić pa praŭdu. Jak u 1970-80-ja hady. Doŭhi čas praŭdu my mahli atrymać adkul zaŭhodna. A ciapier z hetym składana. Tamu pačali chadzić u teatr. I ŭ Biełarusi naśpieła nieabchodnaść teatra, u jaki b chadzili pa praŭdu.

 Vy časta adčuvali pačućcio rospačy ŭ apošni čas? Vas nie nakryvaje hetaj chvalaj?

— Ja znachodžusia ŭ stanie pastajannaha dyskamfortu. Spakojna žyć ja ŭžo nie mahu. U rešcie rešt, heta refleksy: razumieć, što niedaloka ad ciabie adbyvajecca piekła i dumać, što ciabie heta nie datyčycca, niemahčyma. Usio, što adbyvajecca vakoł, u tym liku ŭ Biełarusi, — mianie asabista tyčycca. U biełaruskaj ziamli maje tata i maci lažać, brat rodny ŭ Minsku žyvie. Mianie ŭsio datyčycca! Chacia dapamahčy časta ničym nie mahu.

— Mahčyma, usio pradvyznačana hłabalnymi histaryčnymi pracesami?

— Nie, čałaviek nie pavinien tak dumać. Bo jość jašče takoje paniaćcie jak sumleńnie, unutranaje pačućcio spraviadlivaści. Za apošni čas ja ŭbačyŭ vielizarnuju kolkaść pierałamanych losaŭ blizka znajomych ludziej. Ź Vialikaha teatra Biełarusi zvolnili majho tavaryša Viačasłava Čarnuchu-Voliča. Ciapier jon hałoŭny dyryžor u Adesie. Ale vy razumiejecie, što jon tam čužy? Čužy… A dziavacca jamu niama kudy: ni ŭ Maskvu, ni ŭ Minsk jon viarnucca ŭžo nie moža. Jašče raz paŭtaraju pra hibiel Kupałaŭskaha teatra i pałamanyja losy jaho akcioraŭ — heta historyja, jakaja budzie zapisanaja ŭ anały. Heta niejmavierna — hałoŭny teatr krainy, častka jaje nacyjanalnaj identyčnaści… Tamu rabić vyhlad, što ničoha nie adbyvajecca, ja nie mahu. A kali ty pačnieš stavicca da hetaha jak da normy, značyć, u ciabie adbyłasia poŭnaja čałaviečaja defarmacyja.

Nashaniva.com

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera