Pra heta paviedamiŭ pasoł Rasii ŭ Biełarusi Alaksandr Surykaŭ na pres-kanfierencyi ŭ Minsku 19 śniežnia.

«U mianie niama prahnozaŭ, bo nie ja vyznačaju ličby bałansu. Ale hetaje pytańnie pakul nie ŭzhodnienaje, — skazaŭ jon. — Biełaruś prosić 23 miljony ton, my pakul pahadžajemsia na 18,5 miljona ton nafty.
Ja viedaju, što ŭnutranyja patreby Biełarusi aceńvajuć u 7–8 miljonaŭ ton. toje, što pastaŭlajecca zvyš hetych abjomaŭ, daje schavanyja straty rasijskamu biudžetu. My razumiejem, što prahnoz Biełarusi pa ekanamičnych pakazčykach i biudžet źviarstanyja z raźliku 23 miljonaŭ ton. Viadoma, jość ciažkaści».

Pavodle słoŭ Surykava, kali bakam nie ŭdasca damovicca da kanca hetaha hoda, u pieršym kvartale nastupnaha Rasija moža krychu pavialičyć abjomy pastavak (zychodziačy z ahulnaha abjomu pastavak 18 młn. ton na hod), kab zahruzić naftapierapracoŭčyja mahutnaści biełaruskich pradpryjemstvaŭ, a zatym buduć praciahvacca pieramovy pa bałansie.

Usio heta «źviazana z tymi spravami, jakija byli sprečnymi, — heta pytańnie viartańnia śvietłych naftapraduktaŭ na Rasiju, i ślizkaja tema z rastvaralnikami-razbavicielami», rastłumačyŭ dypłamat.

Na pytańnie, ci pa-raniejšamu Rasija nastojvaje na viartańni 1,5 młrd dołaraŭ mytaŭ u jakaści kampiensacyi za ekspart Biełaruśsiu rastvaralnikaŭ, Surykaŭ adkazaŭ: «Kali b vaš susied pa kvatery vyciahnuŭ u vas z kišeni prykładna adnu sotuju vašych hadavych dachodaŭ, vy b prasili ich viarnuć? Tak što tema prysutničaje. Pytańnie ŭ tym, jak heta zrabić? My razumiejem, što heta nadzvyčaj ciažka, ale baki šukajuć padychody».

Pasoł dadaŭ, što heta nie prosta ekanamičnaja situacyja «sama pa sabie». «Jašče i kryŭdna Rasijskaj Fiederacyi, što z nami takim čynam možna rabić. I źniešniepalityčna, i ŭnutrypalityčna kryŭdna, tamu što ŭ nas tam taksama chapaje apazicyi, jakija hetuju temu mohuć kapać, kali dabiarucca», — skazaŭ Surykaŭ.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?