«Prosta śmiešna nazirać, jak dziaržaŭnyja čynoŭniki vysokaha ranhu— tak prakamientavała žurnalistka Iryna Chalip słovy namieśnika hienieralnaha prakurora Biełarusi Alaksieja Stuka.z-za vypadkova kinutych słoŭ Łukašenki pačynajuć vyhladać biezdapamožnymi pieršakłaśnikami, jakija sprabujuć apraŭdać čužuju chłuśniu. I heta ŭ ich atrymlivajecca biezdapamožna»
Nahadajem, Stuk zajaviŭ BiełaPAN, što pryhavor Chalip, jakaja asudžana na dva hady pazbaŭleńnia voli z adterminoŭkaj vykanańnia pakarańnia na dva hady pa spravie ab masavych biesparadkach u Minsku 19 śniežnia 2010 hoda, nie ŭtrymlivaje pramoj zabarony na vyjezd za miažu. Jon rekamiendavaŭ žurnalistcy źviarnucca ŭ
«Parada źviarnucca ŭ inśpiekcyju — heta łuchta, — śćviardžaje Chalip.— Jašče ŭ kastryčniku 2012 hoda paśla pieršaj zajavy Łukašenki ŭ intervju haziecie The Independent ab tym, što ja mahu jechać kudy zaŭhodna, u Minsk pryjazdžaŭ hałoŭny redaktar „Novoj haziety“ Dźmitryj Murataŭ. Razam sa mnoj jon chadziŭ u inśpiekcyju, i jamu tady načalnica
Ab hetym nie havorycca ŭ pryhavorach sudoŭ, tamu što heta dziejničaje samastojnaja norma zakona. Tak što raskazy ab tym, što ja svabodnaja, — heta biazhłuździca».Žurnalistka taksama padkreśliła: «Stuk zabyŭ zhadać hałoŭnaje — jość zakon ab vyjeździe ź Biełarusi, u adpaviednaści ź jakim usie asoby, asudžanyja ŭmoŭna abo z adterminoŭkaj vykanańnia pryhavoru, aŭtamatyčna ŭnosiacca ŭ śpis asob, jakim zabaronieny vyjezd z krainy.
Pavodle słoŭ Chalip, mnohija z tych, chto asudžany ŭmoŭna, «niejkim čynam umudrajucca vyjazdžać praz sumiežnyja dziaržavy, ź jakimi ŭ nas niama miažy». «Ale ŭ maim vypadku i heta niemahčyma, tamu što ŭ mianie ŭ pryhavory zapisana, što kožny dzień u 22.00 ja pavinna być doma. Kali namieśnik hienprakurora Stuk vałodaje takimi ŭmieńniami, što moža za dzień upravicca i, da prykładu, źjeździć u Varšavu abo Łondan, to niachaj padzielicca, ja skarystajusia», — skazała žurnalistka.
Mnie bolš užo niama dzie ŭ Biełarusi abskardzić svoj pryhavor. Ja rychtuju skarhu ŭ Kamitet AAN pa pravach čałavieka, ale heta doŭhaja pracedura. Akramia taho, Biełaruś plavać chacieła na mižnarodnyja abaviazacielstvy, i ŭsie hetyja rašeńni kamiteta dla jaje nie majuć nijakaha značeńnia», — padkreśliła Chalip.Jana taksama paviedamiła, što vyniesieny joj pryhavor daŭno abskardziła va ŭsich mahčymych instancyjach u Biełarusi. «Apošnim byŭ Viarchoŭny sud, jaki paćvierdziŭ, što ŭsio pravilna.
Pry hetym jana nie vyklučyła, što ŭ nastupny paniadziełak, kali pojdzie ŭ čarhovy raz adznačacca ŭ inśpiekcyi, pakinie «takuju zajavu, jak paraiŭ Stuk».





