photo.bymedia.net

photo.bymedia.net

Dalejšaje pavyšeńnie piensij budzie vyznačacca mahčymaściami piensijnaj sistemy ŭ abjomach, jakija nie parušajuć jaje stabilnaść.

Ab hetym paviedamili ŭ Ministerstvie pracy i sacyjalnaj abarony Biełarusi.

Piensii atrymlivaje bolš jak 27% nasielnictva krainy (bolš jak 2,6 młn. čałaviek). Raschody na vypłatu piensij składajuć kala 10% VUP (bolš za Br5 trłn. štomiesiac).

Asnoŭnymi zadačami ŭ halinie piensijnaha zabieśpiačeńnia źjaŭlajucca padtrymańnie ŭzroŭniu materyjalnaha zabieśpiačeńnia niepracazdolnych hramadzian i zabieśpiačeńnie stabilnaj raboty piensijnaj sistemy, adznačyli ŭ ministerstvie.

Z 1 studzienia 2012 hoda ŭstanoŭlena dadatkovaja miera padtrymki niepracujučych atrymalnikaŭ piensij u orhanach pa pracy, zaniataści i sacyjalnaj abaronie va ŭzroście starejšym za 75 hadoŭ u vyhladzie štomiesiačnaj metavaj dapłaty. U lipieni hetaha hoda pieraraźličany pracoŭnyja piensii. U lutym, mai i žniŭni pavyšany minimalnyja pracoŭnyja i sacyjalnyja piensii, nadbaŭki, pavyšeńni i dapłaty da piensij u suviazi sa źmianieńniem biudžetu pražytačnaha minimumu ŭ siarednim na dušu nasielnictva.

U siarednim pamier piensii pa ŭzroście z pačatku hoda pavialičany na 11%, u vieraśnia jon składaje kala Br2,2 młn.

Za studzień-žnivień 2013 hoda da adpaviednaha pieryjadu 2012 hoda siaredni pamier piensii pa ŭzrostu pavialičyŭsia na 48,5%, a ŭ realnym vyražeńni — na 24%. Suadnosiny hetaj piensii ź siarednim zarabotkam rabotnikaŭ padtrymlivajucca na ŭzroŭni 40%.

Zakanadaŭstvam hramadzianam Biełarusi pradastaŭlena mahčymaść farmiravańnia bolš vysokaj piensii ŭ budučym u vypadku admovy ad jaje atrymańnia ŭ pieryjad raboty.

Tak, u vypadku admovy ad atrymańnia piensii za pieršy poŭny hod raboty jaje pamier pavialičycca na 6% zarabotku, jaki prymajecca dla jaje vyličeńnia, za druhi — na 8%, za treci — na 10%, za čaćviorty — na 12%, za piaty i kožny nastupny hod — na 14%. Kali čałaviek pracavaŭ biez atrymańnia piensii mienš za hod, to pavieličeńnie za kožnyja poŭnyja dva miesiacy takoj raboty składaje 1% zarabotku, što prymajecca dla jaje vyličeńnia. U vyniku za 5 hadoŭ raboty biez atrymańnia piensii jaje pamier pavialičycca ŭ 1,7–2 razy.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?