Niamiecki štotydniovy časopis Der Spiegel apublikavaŭ intervju karespandenta Bieńjamina Bidera z byłym ministram abarony samaabvieščanaj «Danieckaj narodnaj respubliki» Iharam Strałkovym. U hutarcy Strałkoŭ vykazaŭ svajo mierkavańnie ab adnosinach Rasii i Zachadu, pra ŭzbrojeny kanflikt va Ukrainie, ab histaryčna spraviadlivych rasijskich miežach i ab zabojstvie palityka Barysa Niamcova.

AP

AP

Adkazvajučy na pytańnie žurnalista pra toje, ci čakaŭ Strałkoŭ, što ŭzbrojeny kanflikt va Ukrainie budzie takim kryvavym i praciahłym, jon skazaŭ, što nie čakaŭ. Strałkoŭ dumaŭ, što «Maskva anieksuje Danbas paśla refierendumu hetak ža, jak Krym». Pavodle jaho słoŭ, bolšaść sieparatystaŭ natchnilisia padziejami ŭ Krymie i vajujuć za abjadnańnie z Rasiejaj.

«Sieparatysty dla mianie - ukrainskija palityki, bo jany chočuć adździalicca ad Rasii. Ja zastajusia prychilnikam adzinaj Rasii.

Kijeŭ — heta ruski horad. Ja chaču histaryčna spraviadlivaha adnaŭleńnia Rasii. Ukraina była, jość i budzie častkaj Rasii.

Ja maru pra toje, što Rasija vierniecca ŭ svaje naturalnyja miežy, jak minimum miežy 1939 hoda», — padkreśliŭ Strałkoŭ.

Miežy 1939 h. — heta anieksija zachodniaj Biełarusi i Ukrainy, uvarvańnie ŭ Finlandyi i pierśpiektyva zachopu krain Bałtyi.

Miežy 1939 h. — heta anieksija zachodniaj Biełarusi i Ukrainy, uvarvańnie ŭ Finlandyi i pierśpiektyva zachopu krain Bałtyi.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?