NASA abviaściła hatoŭnaść da misii da spadarožnika Jupitara Jeŭropy, paviedamlajecca na sajcie ahienctva. Zapusk kaśmičnaha aparata zapłanavany na 2020-ja hady.
Praź niekalki hod paśla zapusku aparat dasiahnie Jupitara, budzie rabić abarot vakoł płaniety za dva tydni. Za čas misii jon 45 raz nablizicca da Jeŭropy, adfatahrafuje pavierchniu i vyvučyć skład spadarožnika.
«Siońnia my robim zachaplalny krok ad kancepcyi da misii ŭ našym pošuku žyćcia pa-za miežami Ziamli, — skazaŭ Džon Hranśfild, pamočnik kiraŭnika dyrektaratu navukovych misij NASA. — Nazirańni Jeŭropy dražnili nas dva dziesiacihodździ, nadyšoŭ čas šukać adkazy na adny z hałoŭnych pytańniaŭ čałaviectva».
Raniej paviedamlałasia ab płanach pa zapusku zonda ŭ druhoj pałovie 2020 hoda, na prahramu mieli vydatkavać 225 młn dalaraŭ.
Ad 90-ch hadoŭ Jeŭropa ličycca adnym z hałoŭnych kandydataŭ na najaŭnaść žyćcia pa-za Ziamloj, na joj moža być u try razy bolš vady za Ziamlu. Niadaŭnija nazirańni pakazvajuć, što vada pad lodam Jeŭropy moža mieć suviaź z atmaśfieraj. Navukoŭcy dakazali isnavańnie ciopłaha akijana i pad lodam Encełada, ale Jeŭropa zastajecca pryjarytetam dla NASA.





