Hadoŭ u 11-12 ja pačaŭ dumać pra krainu, dziaržavu, uładu, ludziej navokał. Niejak dumać uvohule pra hramadstva. Na maim stale lažaŭ padručnik historyi z bčb ściahom na vokładcy, nad domam uradu taksama łunaŭ taki ściah, i ŭ televizary nie było inšaha. Tamu dla mienia nazaŭsiedy mienavita hety ściah i staŭ symbalem Biełarusi.
Paśla byŭ refierendum i ja, pa maładości, ličyŭ, što heta vielmi nie na doŭha. Jak kazaŭ u tyja časy adzin palityk: «Nieŭzabavie režym padzie». Zaraz ja viedaju, što ŭsio značna bolš składana. Peŭnyja pracesy dziaržavabudavańnia i staleńnia hramadstva, farmavańnia nacyi mohuć adbyvacca nie tak, jak mnie chaciełasia b, ale bolš važna, što jany adbyvajucca.
Mienavita tamu ja całkam upeŭnieny, što BČB-ściah ź Biełaruśsiu nazaŭsiedy. I amal nie lezu ŭ sprečki na kont hetaha pytańnia, što tyčycca samaho ściaha, ci kali jon vierniecca, chto toje zrobić. Bo hetaje pytańnie ŭžo vyrašanaje, astatniaje darobić čas. Ja jamu ŭ hetym pytańni daviaraju.