Vyjšaŭ u śviet dvaccać pieršy numar časopisa «Kultura. Nacyja» (sakavik 2018, №21), pryśviečany 100-hodździu abviaščeńnia niezaležnaści Biełaruskaj Narodnaj Respubliki. Redakcyja časopisa vinšuje svaich čytačoŭ z hetaj vyznačalnaj dataj u žyćci biełaruskaha naroda, ad jakoj pačałasia naviejšaja historyja biełaruskaj dziaržaŭnaści. Zyčym Vam i Vašym siemjam ščaścia, zdaroŭja, dabrabytu, cudoŭnaha nastroju i dobrych nadziej na lepšaju budučyniu dla našaj Radzimy!
Asnoŭnyja materyjały hetaha numara pryśviečany śviatkavańniu stahodniaha jubileju Biełaruskaj Narodnaj Respubliki (BNR) biełarusami Attavy. U toj ža čas, časopis źmiaščaje cikavy artykuł viadomaha krajaznaŭcy na Pastaŭščynie i Viciebščynie, sp. Ihara Prakapoviča, pryśviečany daśledavańniu pachodžańnia nazvy biełaruskaha miastečka Śvir. Nie abyšoŭsia i hety numar bieź cikavinak, padadzienych sp. Siarhiejem Paniźnikam. Na hety raz naš słavuty paet padrychtavaŭ kalandar biełaruskich dat na 2018 hod — hety kalandar niezvyčajny tym, što padziei adlustravanyja ŭ im, supravadžajucca vieršami paeta Siarhieja Paniźnika. U kancy časopisa źmieščany śpis knih, jakija byli pradstaŭleny na vystavie pryśviečanaj 100-hodździu BNR ŭ Atavie.
Śviatkavańnie stahodniaha jubileju abviaščeńnia niezaležnaści BNR adbyłosia ŭ Atavie 11 sakavika 2018 hoda ŭ Centralnym budynku Kanadyjskaha parłamienta. Vynikam značnaj padrychtoŭčaj pracy, jakuju praviali arhanizatary — Ataŭski adździeł Zhurtavańnia Biełarusaŭ Kanady i Biełaruskaha instytuta navuki i mastactvaŭ u Kanadzie — stałasia vialikaja kolkaść udzielnikaŭ śviata — zvyš 160 čałaviek. U vializarnym zale, dzie zvyčajna prachodziać uradavyja pasiedžańni, prahučali himny Kanady i BNR, malitva «Za Biełaruś», pračytanaja archijepiskapam Śviatasłavam (Biełaruskaja aŭtakiefalnaja pravasłaŭnaja carkva), dakład Staršyni Rady BNR, sp. Ivonka Surviłła, vystupleńnie sp. H. Tumiłovič pra rolu praf. M.V. Doŭnar-Zapolskaha, jaki źjaŭlajecca aŭtaram asnoŭ tahačasnaj biełaruskaj histaryčnaj ideałohii, na jakuju abapiralisia lidery BNR.
Vielmi ciopłyja i adpaviednyja śviatu słovy byli skazany deputatam Kanadyjskaha parłamienta, sp. Čandra Aryja, deputat haradskoha savieta, sp. Majkł Kakič, jaki vystupaŭ pa daručeńniu mera Atavy, sp. Džyma Vatsana. Z pramovami vystupili prafiesar Z. Himpielevič i A. Lavončanka, staršynia ZBK. Jašče adnoj vielmi pryjemnaj i admietnaj rysaj śviata była prysutnaść lideraŭ i pradstaŭnikoŭ inšych dyjaspar. Ź vitalnymi słovami vystupili Andrys Kiesterys (Łatvija), Łoreta Hudinajte-Savič (Litva), Stanisłaŭ Zabaroŭski (Polšča), Alaksandr Jabłonski (Polšča). Svaje listy dasłali sienatar Kanady Rejnał Andrejčak i lider ukrainskaj supołki ŭ Atavie, sp. Barys Hienhało. Pryjemnym siurpryzam dla ŭsich byŭ tost za Biełaruś — našy pryhožyja žančyny raźnieśli pa zale bakały, napoŭnienyja biełym i čyrvonym šampanskim, vystaŭlenym na padnosie ŭ bieł-čyrvona-biełym arnamiencie.
Na «ŭra» prajšoŭ kancert, u jakim udzielničali jak našy artysty z Atavy, tak i hości z Taronta. Bolš padrabiazny repartaž ab śviatkavańni ŭ Atavie vy možacie znajści ŭ 21-m numary časopisa «Kultura. Nacyja» (www.sakavik.net), a taksama na veb-sajtach — www.binim.org i www.belaruscanada.org