Na dniach futbolnaja fiederacyja sumiesna z anłajnavaj kramaj symbal.by i kulturnickaj arhanizacyjaj «Art-Siadziba» anansavała prezientacyju novaj formy zbornaj Biełarusi. Impreza adbudziecca 3 vieraśnia ŭ 19.30 kala Nacyjanalnaha mastackaha muzieja. Heta ŭžo nie pieršy prykład supracy ABFF i kramy symbal.by. Dva hady tamu byŭ stvorany brend «Biełyja kryły», a letaś prajšoŭ konkurs «Mova. Muzyka. Futboł». Pra rebrendynh imidža zbornaj hutarym sa stvaralnikam prajektaŭ «Art-Siadziba» i symbal.by Paŭłam Biełavusam.
— Pavieł, jak naohuł pačałosia supracoŭnictva z futbolnaj fiederacyjaj?
— Supracoŭnictva pačałosia, kali źjavilisia «Biełyja kryły». Jaki heta hod byŭ… Zdajecca, 2016-y. Tak, kali fiederacyja futboła zapuściła rebrendynh nacyjanalnaj zbornaj i padniesła ŭsiu ideju z «Biełymi kryłami», nam vielmi spadabałasia, pakolki heta supadała ź dziejnaściu, jakoj zajmałasia naša krama.
Jašče cikavy fakt: pamiatajecie zorku na formie «Biełyja kryły»? Kaliści, kolki hadoŭ tamu, my ŭziali zorku z taho arnamientu dla łoha symbal.by. My žartavali, što stali tytulnym sponsaram zbornaj pa futbole:). Tady jašče nie było mody stvarać łahatypy na asnovie arnamientalnych simvałaŭ. My, mabyć, pieršyja, chto ŭziaŭ adzin elemient z arnamientu i ŭpisaŭ jaho ŭ łahatyp našaj kampanii.
Pakolki ŭ fiederacyi jość žadańnie prasoŭvać biełaruskuju movu i nacyjanalnyja simvały, źjaviłasia ideja, čamu b nie pasprabavać zrabić što-niebudź sumiesna. Ja prosta napisaŭ u Fejsbuku Dźmitryju Hierčykavu: «U nas jość ideja zapuścić konkurs «Mova. Muzyka. Futboł», kab biełaruskija hurty napisali pieśni na temu padtrymki biełaruskaj zbornaj. I usio heta razam sfarmavać u takuju kampaniju».
Jak ni dziŭna, Źmicier adreahavaŭ vielmi chutka, my sustrelisia z kiraŭnictvam fiederacyi i pačali hetuju spravu. Nam dasłali niekalki dziasiatkaŭ kampazicyj, ź ich adabrali lepšyja. Paśla było hałasavańnie, zapis u studyi, i ŭ vyniku my vypuścili dysk. Zaviaršeńniem toj kampanii staŭ kancert pierad finałam Kubka Biełarusi-2017 u Hrodnie. Samaje cikavaje, što ŭsio adbyvałasia ź impetam, u nas nie było asablivaha biudžetu, davodziłasia źviartacca da roznych partnioraŭ. Zrabili ŭsio, bo prosta hareli hetym, i nam padabałasia ideja: nacyjanalny futboł, jon jak nijaki sport u Biełarusi nadaje ŭvahu simvałam i movie. Sioleta, zdajecca, tolki dźvie kamandy vyšejšaj lihi nie majuć nadpisaŭ hulcoŭ na biełaruskaj movie. Hety fakt śviedčyć ab tym, što i ŭ zaŭziataraŭ jość padtrymka. Siarod usich vidaŭ sportu biełaruskaja tema najbolš prajaŭlajecca mienavita ŭ futbole.
Na finale Kubka Biełarusi ŭ Hrodnie my paznajomilisia ź Siarhiejem Rumasam. Tady abmianialisia mierkavańniem, što biełaruskuju temu treba raźvivać nadalej. Fiederacyja prapanoŭvała zapuścić druhuju častku konkursu «Mova. Muzyka. Futboł», ale my padumali, što adno i toje ž paŭtarać budzie nie vielmi cikava.
Niekalki miesiacaŭ tamu z Departamienta markietynhu fiederacyi da nas źviarnulisia i skazali, što chutka pačniecca Liha nacyj, u zbornaj budzie novaja forma, davajcie niešta znoŭ budziem rabić razam. U vyniku pačali novy etap supracoŭnictva.
— Ci byli znajomyja z Hierčykavym, kali pisali jamu?
— My byli siabrami ŭ fejsbuku, ale asabista znajomyja nikoli nie byli. Heta była prosta spantannaja ideja: kamu napisać? O, napišu Źmitru, bo viedaju, što jon tam pracuje. A paśla heta ŭsio pierierasło ŭ prajekt. Pačynali supracoŭničać ź fiederacyjaj, kali kiraŭnikom Departamienta markietynhu byŭ Uładzimir Bieražkoŭ. Ciapier im źjaŭlajecca Juryj Sadoŭski. Abmiarkoŭvajem ź im naŭprost usie idei i pytańni.
- Kali vy abmiarkoŭvajecie idei, ci lohka fiederacyja idzie na kantakt?
— My źbiralisia pracoŭnaj hrupaj «Art Siadziba» i symbal.by z adnaho boku, fiederacyja — z druhoha. Amal usie idei, što my prapanoŭvali, padtrymlivalisia. Fajna, što nie tolki źjaviŭsia arnamient i pres-relizy. Afišy ABFF taksama pačała rabić pa-biełarusku. Nas jak arhanizacyju, što ŭ pieršuju čarhu zajmajecca papularyzacyjaj movy i nacyjanalnych simvałaŭ, hetyja kroki natchniajuć, kab što-niebudź rabić razam ź fiederacyjaj. U nas niama zadačy niešta zarabić, naša meta — pieradać svoj dośvied u arhanizacyi mierapryjemstvaŭ, proma-akcyj, a taksama bazu kantaktaŭ, idej, kab u vyniku atrymałasia niešta hodnaje.
Ciapier navidavoku prykład Charvatyi. Maleńkaja kraina, prykładna paraŭnalnaja ź Biełaruśsiu, sa svajoj kulturaj, unutranym stryžniem, jakaja zmahła pakazać siabie ŭsiamu śvietu. Maja idealnaja mara, kab biełaruskaja zbornaja i jaje padtrymka ŭsio lepšaje brali, naprykład, ad Charvatyi. Takija pieramohi i dasiahnieńni vielmi abjadnoŭvajuć nacyju i papularyzujuć krainu. Zrazumieła, što čyrvona-biełaja šašačnaja forma stała brendam. Chočacca, kab futbolnym vizuałam, pa jakim buduć paznavać Biełaruś, staŭ biełaruski arnamient. Tamu jon prysutničaje i na formie, i ŭ drukavanaj pradukcyi, i ŭ fan-atrybutycy. Mahčyma, jon sapraŭdy zmoža stać paznavalnym simvałam Biełarusi.
- Jakija ŭražańni ad znajomstva z Rumasam?
— Usie pytańni nakont prajektaŭ i raniej, i ciapier my vyrašajem z Departamientam markietynhu, ale ź Siarhiejem Rumasam było prosta adnarazovaje znajomstva. Pryjemna, što taja inicyjatyva pa zadańni nacyjanalnaha kałarytu, jakaja sychodzić ad nas i ad fiederacyi, nie idzie pad prymusam, a sapraŭdy ad dušy. Taki kirunak całkam padtrymlivaje i sam spadar Rumas.
Z prychodam Rumasa na pasadu premjer-ministra mnohija pačali spračacca, ci pačniecca biełarusizacyja. Na vaš pohlad, jość pieradumovy?
— Ciažka skazać, ci źmienić ćviordaja biełarusizacyja miakkuju. Kali ja daviedaŭsia ab pryznačeńni Rumasa premjer-ministram, zrazumieŭ dla siabie, što hety čałaviek pazityŭna i łajalna stavicca da biełaruskaj movy i simvałaŭ. Stavicca da ich jak da nacyjanalnych, a nie apazicyjnych. Rumas maje narmalnuju zdarovuju pazicyju nakont biełaruskich simvałaŭ, tamu mnie zdajecca, što horš dakładna nie pavinna stać. Była takaja historyja kali jon razmaŭlaŭ ź ministram unutranych spraŭ na temu cišotak z «Pahoniaj» i čyrvona-biełaha ściaha na matčach. Pry Rumasie my ŭbačyli, što na adboračnych hulniach nacynalnaj zbornaj ludzi spakojna trymali histaryčnyja simvały. Niekalki hadoŭ tamu mahli ŭźniknuć prablemy. A ŭ apošni čas ja nie čuŭ takich historyj. Tak adbyvajecca dziakujučy jaho adekvatnaj pazicyi jak nakont histaryčnych nacyjanalnych simvałaŭ, tak i sučasnych dziaržaŭnych — heta ŭsio pobač, i źjaŭlajecca našaj ahulnaj historyjaj.
- Fiederacyju nie biantežyła toje, što raniej na «Art Siadzibu» akazvaŭsia cisk? U kramie byli pieratrusy, vy niekalki razoŭ mianiali ofis…
— Pieratrusy ŭ kramie nikoli nie pravodzilisia. Da nas prychodziła milicyja i cikaviłasia, chto my takija i što robim. Asabliva ŭ symbal.by nikoli nie było takich historyj, kab na nas cisnuli. Niadaŭna była cikavaja historyja: da nas pryjechaŭ supracoŭnik milicyi i kaža:
— Na vas pryjšła ananimka.
— Što za ananimka? — pacikavilisia my.
— Paskardzilisia, što ŭ vas pradajecca zabaronienaja nacysckaja simvolika.
— A ŭ nas takoho niama. Možacie pravieryć. Jość histaryčnyja simvały Biełarusi. U tym liku, kali havaryć pra «Pahoniu» i bieła-čyrvona-bieły ściah, my nie kažam, što heta apazicyjnyja simvały. Jak by paśla ni źmianiałasia ŭłada, kiraŭniki, palityki, u historyi nazaŭždy zastaniecca, što heta pieršyja dziaržaŭnyja simvały Biełarusi, pad jakimi kraina atrymała niezaležnaść.
Milicyjanier vysłuchaŭ, praź niekalki dzion nam pryjšła papiera, što sprava spynienaja z-za adsutnaści złačynstva. Takija historyi ŭ nas zdaralisia, a kab niechta na nas cisnuŭ, takoha nikoli nie było. Kali tolki pačynałsia «Art Siadziba», my pierajazdžali ź miesca na miesca, bo cisnuli na ŭłaśnikaŭ pamiaškańniaŭ. Ale dziakujučy tamu, jak my praviali pieršy-druhi dzień vyšyvanki (a paśla hetuju ideju padchapiła dziaržava), naradzili ź fiederacyjaj pieršy prajekt, arhanizavali vialikaje śviata da 100-hodździa BNR, svaimi dziejańniami my pakazali, što my nie vorahi krainy. My ŭsio robim dziela taho, kab biełarusy adčuli siabie biełarusami, zrazumieli, što ŭ nas jość historyja, tradycyi, simvały, jakija abjadnoŭvajuć nacyju. Futboł — raŭno patryjatyzm. Kali ty zaŭzieješ za svaju krainu, heta vialikaja prajava patryjatyzmu. Heta ad nas užo nie zaležyć, ale vielmi chočacca, kab i zbornaja pieramahała. Pieršaja hulnia «Dynama» z «Zienitam» natchniła biełarusaŭ na toje, što my možam. Ale jak heta byvaje, za cudam idzie abvał u dva razy horšy. Chočacca, kab hetyja cudy zdaralisia čaściej.
- Vy supracoŭničajecie nie tolki ź fiederacyjaj.
— Tak. Za apošnija dva hady my taksama dapamahali i minskamu «Tarpieda», i «Isłačy» rabić iventy. Jany da nas źviartalisia, my prapanoŭvali niekatoryja hurty, jakija potym vystupali pierad matčami na stadyjonach. Letaś supracoŭničali z «Krumkačami», minskim «Dynama». Navat naš banier visieŭ na stadyjonie «Traktar». Na dzień vyšyvanki hulcy «Dynama» vyjšli ŭ vyšyvankach. Usie hetyja kłuby, ščyra kažučy, sami da nas źviartalisia, prychodzili i kazali: davajcie štości zrobim razam. Z «Tarpieda» rabili sumiesnuju placoŭku na fiestyvali «Naš dzień». Tamu z futbołam zaviazanyja nie tolki praz zbornuju, ale i z kłubami taksama pracujem. Samyja patryjatyčna nakiravanyja prajavy mienavita ŭ futbolnych zaŭziataraŭ. Jak prykłady: pierfomansy «Dynama-Brest» i «Niomana» da 100-hodździa BNR i historyja z abaniemientami «Tarpieda-Minsk» z chešteham #bnr100.
- U vas atrymałasia papracavać z futbalistami. Jakija ŭražańni?
— Kali padvodzili vyniki konkursu «Mova. Muzyka. Futboł», u nas było žury, u tym liku my apytvali futbalistaŭ, ad usich była pazityŭnaja reakcyja. Mahu ŭzhadać Arcioma Bykava. Pa im sapraŭdy bačna, što jon patryjot Biełarusi. Fajny prykład Vitala Radzivonava, jaki nie raz vystupaŭ u padtrymku biełaruskaj movy i ŭdzielničaŭ u mierapryjemstvach. Ale chočacca, kab bolš futbalistaŭ vykazvalisia ŭ padtrymku movy i nacyjanalnych simvałaŭ. Viedaju, što fiederacyja płanuje pracavać u hetym kirunku.
- 3 vieraśnia projdzie prezientacyja formy nacyjanalnaj zbornaj. Što heta za mierapryjemstva?
— Treba pačać z taho, što pieršy matč u Lizie nacyj startuje 8 vieraśnia. Pa maich adčuvańniach, fiederacyja vielmi surjozna stavicca da turniru. Heta sapraŭdny šaniec dla našaj zbornaj vyjści na Jeŭra-2020. Tamu i hetaje mierapryjemstva — adna z proma-akcyj nie tolki troch bližejšych matčaŭ. My pastarajemsia danieści, čamu važna padtrymlivać zbornuju i prychodzić na stadyjon.
Dla Biełarusi heta budzie davoli novy farmat, kali prezientacyja formy nacyjanalnaj zbornaj adbyvajecca publična z zaŭziatarami. Usio pačniecca u 19:30, my zaprasili vuličny teatr, bubnačoŭ, jakija buduć padtrymlivać futbalistaŭ. Budzie fotazona, akvahrym, muzyčnaja prahrama z vystupam viadomaha hurta, jaki my vyrašali pakul nie rassakrečvać, kab ludzi ŭ pieršuju čarhu pryjšli dziela formy, a nie muzyki. Zaŭzatary zmohuć zadać luboje pytańnie futbalistam zbornaj i sfotkacca ź imi. Možna budzie nabyć kvitki na Lihu nacyj i novuju formu, nakolki ja viedaju, pa źnižanych koštach. My, symbal.by, asablivaha dačynieńnia da formy nie majem, heta prajekt Macron i BFF, ale my prapanavali fiederacyi raspracavać zaŭziatarskuju atrybutyku: cišotki, zaplečniki, kiepki, šaliki — usio heta prezientujem treciaha čysła.
— Jakija płany na budučyniu?
— Naša zadača vielmi prostaja: pakazać, što futboł — adzin z elemientaŭ patryjatyčnaha vychavańnia biełarusaŭ. Padtrymka zbornaj, svaich kłubaŭ sapraŭdy važnaja. Kali ty padtrymlivaješ svaich, u hałavie jość razumieńnie, što padtrymlivaješ Biełaruś. Chočacca, kab futboł, biełaruskaja mova i kultura išli pobač.