Biełaruś nazyvajuć časam małoj krainaj. Kali mierkavać pra heta na padstavie terytoryi, to tut vidavočnaja pamyłka, ale ŭ hieapalityčnym sensie hety tezis moža zdavacca padobnym da praŭdy. Biełaruś nie moža akazvać cisk na mižnarodnych partnioraŭ, zmušajučy ich da karysnych nam rašeńniaŭ. Dla hetaha my prosta nie majem mocy: mahutnaj ekanomiki, upłyvovych pryrodnych resursaŭ albo hroznaha vojska.
Ale nie varta zabyvacca pra miakkuju siłu, z dapamohaj jakoj možna dasiahać nie mienšych vynikaŭ. Heta kancept palityčnaha ŭpłyvu, raspracavany ŭ 1990-ja harvardskim prafiesaram palitałohii Džozefam Najem.
Miakkaja siła — heta ŭpłyŭ dziakujučy dobraachvotnamu ŭdziełu i simpatyi, pryciahalnaści idejaŭ, kultury i mastactva.
U biełaruskaj miakkaj siły jość svaje mocnyja baki: pryjaznaje staŭleńnie susiedziaŭ, imidž donara biaśpieki ŭ rehijonie, reputacyja vytvorcy tradycyjna niebłahich tavaraŭ. Jašče lepšy patencyjał hetaj miakkaj siły, jaki zdoleje prajavicca, kali pravilna joju karystacca. Voś piać paradaŭ, jak heta słušna rabić.
1. Prasoŭvać biełaruskija tavary i zmahacca z padrobkami
Užo siońnia brend «Zroblena ŭ Biełarusi» vielmi mocny na postsavieckaj prastory. Zhadajcie jak minimum šmatlikija kramy biełaruskich charčoŭ — ad Ukrainy da Kazachstana.
Navat u biełaruskim paviljonie na VDNCH u Maskvie ja asabista bačyŭ vialikija čerhi za biełaruskimi kiłbasami dy kaśmietykaj.
I nie dziva — jak śviedčać daśledavańni, tolki niamieckaj jakaści ŭ Rasii daviarajuć bolej, čym biełaruskaj.
Ale hety davier lohka zhubić, kali pad brendam našaj krainy i nadalej buduć čaściakom pradavać nizkajakasnyja łakalnyja surahaty. Naprykład, na Čarnihaŭščynie złavili machlaroŭ, jakija štodnia z tony adchodaŭ rabili padrobki pad biełaruskaje małako dy masła. Z takimi vypadkami varta zmahacca, u tym liku pilna adsočvać i lehalnyja miascovyja fejki, jakija sprabujuć vydać siabie za niešta biełaruskaje. Ale mała źviartacca da miascovych siłavikoŭ — treba stvarać umovy dla zručnaj lehalnaj supracy ź biełaruskimi vytvorcami.
2. Nadavać uvahu kulturnickaj misii ambasadaŭ, stvarać hibrydnyja instytuty
Prasoŭvać biełaruskuju pradukcyju za miažoj — dobraja sprava, ale dziejnaść dypłamataŭ nie moža zvodzicca da hetaha. Ambasady nie musiać pieratvaracca ŭ handlovyja pradstaŭnictvy «savieckich zavodaŭ», u jakich kulhaje ŭłasny markietynh. Kulturnaja dypłamatyja musić być važnym sumiesnym napramkam pracy MZS i Minkultury.
Darečy, admysłoŭcy śviedčać, što rost miakkaj siły na 1% pavialičvaje i ekspart na 0,8%.
Tak što varta stvarać sietku admysłovych hibrydnych instytutaŭ — na ŭzor Brytanskaj Rady albo Hiote-Instutyta. Hetkija ŭstanovy majuć finansavuju i arhanizacyjnuju padtrymku svajoj dziaržavy, supracoŭničajuć z kulturnym adździełam ambasady, ale ŭ toj ža čas prymajuć rašeńni dastatkova aŭtanomna.
3. Paśladoŭnyja kroki lepšyja za adzin intensiŭny ryvok
U peŭnym sensie ź miakkaj siłaj — heta jak sa sportam: pracavać treba pastupova, rehularna i zhodna z płanam. A adnarazovaja treniroŭka z prykładańniem vialikich namahańniaŭ, chutčej, pryviadzie da traŭmy.
Biełaruskaj kulturnaj dypłamatyi nie staje stratehii, i ŭ takich umovach asobnyja hučnyja padziei viaduć, chutčej, da nie mienš hučnych skandałaŭ.
Typovy prykład — hastroli ŭ Vilni ŭ 2018-m hodzie biełaruskaha baleta «Vitaŭt». Ideja była byccam dobraja: prademanstravać susiedziam vydatny tvor mastactva na zrazumiełuju im temu. U anonsie navat paznačyli, što śpiektakl adbudziecca «śpiecyjalna da stahodździa niezaležnaści Litvy», što adlustroŭvaje pohlad aficyjnaj Vilni.
Ale šyrejšy kantekst — niehatyŭnyja dvuchbakovyja adnosiny, sapsavanyja AES u Astraŭcy. I na hetym fonie zamiest tryumfu kulturnaj dypłamatyi atrymaŭsia hučny palityčny skandał. Ministarka kultury Litvy nazvała balet «pravakacyjaj» — «z ulikam namahańniaŭ našych uschodnich susiedziaŭ vykarystoŭvać kulturu i mastactva jak instrumienty miakkaj siły».
Kudy lepšy prykład — dośvied prahresiŭnaha ambasadara Kiryła Rudaha ŭ Kitai. Jon pačaŭ kampaniju pa prasoŭvańni karektnaha ijerahlifičnaha napisańnia nazvy našaj krainy.
Žyvie 白罗斯! Bolej nijakaj 白俄罗斯 — «Biełaj Rasii».
U Sijańskim univiersitecie zamiežnych moŭ u 2018-m hodzie adbyŭsia pieršy nabor na adździaleńnie biełaruskaj movy; tam ža adkryty pomnik Janku Kupału. Navat małodšy syn prezidenta Mikałaj Łukašenka vinšavaŭ kitajcaŭ z Novym hodam pa-kitajsku i akampanavaŭ za rajalem kitajskaj śpiavačcy.
Z ulikam pamieraŭ Kitaja heta pakul što kropla ŭ mory, ale razam z tym i dośvied, jaki mohuć pierajmać inšyja ambasady.
4. Vykarystoŭvać patencyjał biełaruskaj dyjaspary
Biełaruskija emihranty — heta nie biezadkaznyja dezierciry, a patencyjnaja krynica karysnych kantaktaŭ za miažoj, sučasnaha dośviedu i navat inviestycyj. Ale dla ŭsiaho hetaha treba stvarać umovy, naładžvać supracu.
Napačatku 2018-ha hoda ad biełaruskaj ułady prahučała prahresiŭnaja ideja: vydavać biełarusam zamiežža «paśviedčańnie suajčyńnika», dakumient, jaki dazvolić strukturavać aktyŭnuju dyjasparu. Na žal, pakul nie bačna realnaj pracy ŭ hetym kirunku.
Ale «kartka biełarusa» — heta, u lubym razie, tolki pačatak, treba stvarać realnyja ekanamičnyja stymuły.
Naprykład, Irłandyja płacić pradstaŭnikam dyjasparaŭ hrašovuju ŭznaharodu za kožnaje pracoŭnaje miesca, stvoranaje dziakujučy pryciahnutym ź ich dapamohaj zamiežnym inviestycyjam. A Indyja pryciahvaje indusaŭ dyjaspary piacihadovaj vizaj i mahčymaściu atrymać ekanamičnyja pravy jak u paŭnavartasnaha hramadzianina.
5. Pašyrać viedy pra Biełaruś za miažoj
Kožny z nas sutykaŭsia sa składanaściami, kali znajomiŭsia z zamiežnikami i sprabavaŭ patłumačyć, dzie znachodzicca Biełaruś i što tam jość akramia Łukašenki. Jak śviedčać daśledavańni, pakul što najbolšuju pazityŭnuju ŭvahu krain-susiedziaŭ Biełaruś pryciahvaje dziakujučy spartyŭnym spabornictvam. Ale ž nie Jeŭrapiejskimi hulniami adzinymi!
Adkul zamiežniki mohuć daviedacca pra Biełaruś? Praz svaje miedyja, jakim jany daviarajuć. Tamu varta arhanizoŭvać pres-tury dla žurnalistaŭ viadučych zachodnich vydańniaŭ (a nie jak ciapier — dla marhinalnych rasijskich ŚMI dy błohieraŭ). Adpaviedna, uražvać haściej treba dostupam da cikavaj infarmacyi i dobrymi ŭmovami pracy, a nie častavańniem čornaj ikroj i butelkaj harełki ŭ padarunak.
Nie abyścisia i biez abmiežavańnia praźmiernaj aktyŭnaści siłavikoŭ.
Niedapuščalnyja takija incydenty, jak uletku ŭ Breście, kali niejkija mužčyny ŭ cyvilnym korpalisia ŭ kampjutary amierykanskaha žurnalista, pakul jon adsutničaŭ u hateli. Toje ž tyčacca zatrymańnia turystaŭ, jakija nie viedali pra sakralnaść pomnika haradavoha ŭ Minsku.
A voś pavieličeńnie terminaŭ biaźvizavaha znachodžańnia ŭ Biełarusi dla hramadzianaŭ 73 krain i pašyreńnie dy abjadnańnie biaźvizavych zonaŭ na zachadzie Biełarusi — vydatny krok, jaki možna tolki vitać.
Bo adna z pryčynaŭ drennaha albo indyfierentnaha staŭleńnia da Biełarusi — mizernaja kolkaść realnych kantaktaŭ ź biełarusami, asabistaha dośviedu padarožžaŭ.
Dla pavieličeńnia transpamiežnych ludskich kantaktaŭ varta praciahvać vizavuju libieralizacyju, aktyŭna prasoŭvać našu krainu jak turystyčny napramak i stvarać cikavyja nahody naviedać Biełaruś.





