U piatnicu kiraŭnik urada šatłandskaj aŭtanomii Nikoła Sterdžen paabiacała, što Šatłandyja vierniecca ŭ Jeŭrapiejski sajuz — ale ŭžo ŭ jakaści niezaležnaj dziaržavy, piša BBC.
Mitynhi i šeści suprać breksita prajšli ŭ Edynburhu, Hłazha, Abierdzinie, Dandzi i inšych šatłandskich haradach. U ich udzielničali deputaty brytanskaha parłamienta ad Šatłandskaj nacyjanalnaj partyi (ŠNP), jakuju ŭznačalvaje Sterdžen.
Jany nazyvali Šatłandyju jeŭrapiejskaj krainaj i patrabavali jaje chutčejšaha viartańnia ŭ ES.
Na refierendumie ŭ 2016 hodzie 62% šatłandcaŭ prahałasavali suprać vychadu ź Jeŭrasajuza.
U dzień breksita Sterdžen vystupiła z pramovaj, u jakoj zaklikała svaich prychilnikaŭ praciahvać baraćbu za novy refierendum ab niezaležnaści Šatłandyi i nabracca ciarpieńnia.
Sterdžen padkreśliła, što volevyjaŭleńnie pavinna prajści tolki ŭ ramkach zakona — heta značyć sa zhody brytanskaha ŭrada.





