U siamji Hančarovych čaćviora dziaciej. Siarednija daŭno zajmajucca ilustracyjaj i animacyjaj, i, jak raskazała siastra asudžanaj Lizy Jana, na heta šmat u čym paŭpłyvała tvorčaja atmaśfiera vychavańnia.
Liza ź Janaj. Fota z sacsietak.
«Tata siońnia choć i pracuje mieniedžaram (zajmajecca prodažam roznych hatunkaŭ ałkaholu), vielmi tvorčy čałaviek. Ën vydatna hraje na hitary, ja navat dziŭlusia, čamu jon nie staŭ muzykam. My časta źbirajemsia ŭsie razam i ładzim nievialiki siamiejny arkiestr. Jašče baćka vielmi zachaplajecca temaj kosmasu. U dziacinstvie ŭ nas byŭ teleskop, i, kali pryjazdžali na viosku, razhladali roznyja suzorji. Tata stvaraŭ cikavyja miechaničnyja štuki svaimi rukami: naprykład, samarobnuju rakietu ci pavietrany šar mnie na fiziku. Niadaŭna sabraŭ kvadrakoptar pry dapamozie 3D-pryntara. I mienavita jon navučyŭ mianie fatahrafii, jakoj ja ciapier zachaplajusia, — u jaho šmat focikaŭ», — raskazvaje Jana.
Alaksandr Hančaroŭ.
Jana, jak i Liza, skončyła mastacki kaledž imia Hlebava. Dziaŭčyny malujuć z samaha dziacinstva. «Zdajecca, amal z taho momantu, jak naradzilisia», — kamientuje Jana. Na toje, što heta stała prafiesijaj, u niejkaj stupieni paŭpłyvała ciotka, prafiesijnaja mastačka. A taksama dziadula — amatar stvaryć niešta z dreva.
Malunki Lizy vy mahli bačyć u jakaści ilustracyj navin pra hierojaŭ biełaruskich pratestaŭ. Čaho tolki vartaja Nina Bahinskaja ŭ jaje vykanańni.
«My ź Lizaj naviedvali mirnyja akcyi, pakul heta było biaśpiečna. Dla nas heta važny momant, jak i dla mnohich biełarusaŭ. Asabliva lubili žanočyja maršy: tam była vielmi mocnaja enierhija», — raskazvaje Jana.
Liza taksama rabiła stykiery dla alboma Lavona Volskaha «Hravitacyja», a taksama ažyviła pieśniu «Čovien», zrabiŭšy sa svaich malunkaŭ klip na jaje.
Liza ŭvohule lubić «malavać» pieśni. Adsiul lohka tłumačacca jaje vizualizacyja tvoraŭ Palina abo śpievaka «Lichtara».
Ilustracyi dziaŭčyny taksama možna ŭbačyć na paštoŭkach, śvitšotach, kalekcyi chatniaha adzieńnia Mark Formelle.
«U svaich ilustracyjach ja maluju suśviety, u jakich mnie chaciełasia b pabyvać samoj. Heta nie realna napisanyja kazki, a historyi, jakija ja prydumlaju sama. Čaściej za ŭsio maje piersanažy — heta čaraŭnicy, jakija kirujuć nadvorjem, pryručajuć lasnych źviaroŭ. I abaviazkova siabrujuć z pryrodaj abo kirujuć jakoj-niebudź stychijaj», — pisała Liza. Častka takich piersanažaŭ i ŭpryhožvaje pižamy biełaruskaha brenda.
Ahułam Liza paśpieła papracavać z takimi brendami i kampanijami, jak Honar, Unisef, Soxpistols, Osa store i inšymi.
Liza Hančarova. Bolš jaje ilustracyj možna znajści ŭ instahramie @ellgone.
Taksama dziaŭčyna viadzie adukacyjnyja kursy: skietčynh dla dziaciej i darosłych i kurs pa digital-ilustracyi na iPad. Apošni pavinien byŭ vykładacca jakraz zaraz, ale dziaŭčynu zatrymali.
Pieršaj knižkaj, całkam ilustravanaj malunkami Lizy, stała vydańnie «Biełaruskamoŭnyja» — zbor praktyčnych paradaŭ, pryznačany dla tych, chto choča zahavaryć pa-biełarusku.
Šmat u čym hetaja tema blizkaja jaje dośviedu, bo sama jana pačała razmaŭlać pa-biełarusku paru hod tamu, jakraz kali pryjšła ŭ «Art-siadzibu». Paźniej Liza kazała, što kali b u jaje byŭ taki dapamožnik pad rukami, to startavać było b praściej.
Jana ŭpeŭnienaja, što jaje svajaki pieraniasuć 15 sutak hodna.
«Tata choć i paśla karanavirusu, ale ŭsio vytrymaje. Praŭda, za siastru krychu chvalujusia: jana vielmi lubić čyściniu i ŭžyvaje viehanskuju ježu — ci zmoža jana narmalna charčavacca ŭ izalatary, nie zrazumieła».