Heta zrobiać «z metaj pabudovy sučasnaj ličbavaj ekanomiki na pradpryjemstvie».
«Možna ŭjavić, jakija płaciažy patrebnyja pradpryjemstvu. Pa vialikim rachunku, pradpryjemstva płacić, kali kuplaje syravinu i kamplektujučyja, kali atrymlivaje płaciažy za adhružanuju pradukcyju, i kali płacić zarpłatu svaim rabotnikam — prakamientavaŭ «Hrodna Łajf» Vadzim Iosub, staršy analityk «Alpary Jeŭrazija». — Reč u tym, što kryptavaluta ni dla adnoj z hetych metaŭ nie padychodzić».
«Vidavočna, što heta niazhrabnaja sproba abyści sankcyi. Sankcyi mohuć uvieści jeŭrapiejcy i ZŠA, heta ŭskładnić raźliki ŭ dalarach i jeŭra. Płaciažy ŭ kryptavalucie jany nie kantralujuć. Ale! Kab raźličvacca kryptaj, pavinny być zhodnyja kantrahienty (pastaŭščyki i pakupniki). A nichto ŭ śviecie na heta nie pahodzicca. Tamu heta naiŭnaja i niazhrabnaja sproba. Typu, hladzicie, my niešta abmiarkoŭvajem, kab źnizić ryzyki sankcyj. Z nulavym vynikam, — ličyć ekśpiert. — Pry ciapierašnim zakanadaŭstvie heta nie pracuje. Kab heta pačało pracavać, treba pałovu zakanadaŭstva pierapisać, pačynajučy z Hramadzianskaha kodeksa. Navat kali takuju zadaču pastavić, tut pracy na hady».





