Ilustracyjnaje fota
Što adbyvajecca? My adrasavali hetaje pytańnie čynoŭniku adnaho z abłvykankamaŭ, jon vystupiŭ ananimna.
U razmovie jon pryznaŭ, što deficyt małaka na ŭnutranym rynku sapraŭdy jość. A taksama patłumačyŭ, čamu tak.
«Kali my kažam pra nadoi, to sioleta prasieli Homielskaja i Viciebskaja vobłaści, u astatnich usio bolš-mienš narmalna, jość rost.
To bok, z deficytam syraviny jak takoj prablema nie źviazanaja, jana źviazanaja ź niežadańniem biełaruskich dziaržaŭnych vytvorcaŭ pracavać na biełaruskim ža rynku», — ličyć čynoŭnik.
«U Biełarusi isnuje birža, dzie małako mohuć pradavać tyja kałhasy, jakija nie majuć zapazyčnaściaŭ abo svaich unutryrajonnych nieparazumieńniaŭ z kiraŭnictvam vykankama.
I voś kudy idzie małako, realizavanaje na biržy? Realnaść takaja, što vytvorcy ŭ Rasiju vyhadniej pradavać na 25-30%.
Ciapier toj, chto moža, imkniecca pastaŭlać małako ŭ Rasiju, dzie niama rehulavańnia cenaŭ», — tłumačyć jon.
Fota ilustracyjnaje
«Apošnija hady dziaržava dazvalała padymać ceny prodažu syraviny na ŭnutrany rynak, a pierapracoŭščykam adpusknyja ceny padymać nie davali. U vyniku — rabota dla tych pradpryjemstvaŭ, jakija pracujuć na celnamałočcy, stała ciažkaprybytkovaj. Z zamarozkami cen usio stała jašče horš. Usie imknucca choć što zarabić, jak vynik — asiraciełyja palicy.
Što cikava, pryvatnyja vytvorcy vydajuć na ŭnutrany rynak svaje zvyčajnyja ličby pastavak, istotnaj prasadki nie vidać — toje ž, što i hod, dva hady tamu.
A voś dziaržaŭnyja pradpryjemstvy ŭsio honiać na Rasiju — heta da papularnaha arhumienta, što «tolki dziaržava moža zabiaśpiečyć charčavuju biaśpieku»», — kaža funkcyjanier.
Pry hetym jaho prahnoz taki: małako na palicy vierniecca, ale canoj paharšeńnia ekanamičnaha stanu pierapracoŭščykaŭ.
«Situacyja abo praciahniecca svabodna, jak ciapier, abo budzie zacisnutaja. Svabodna ŭ nas nie robicca, a značyć, budziem zaciskać i prymušać adhružać bolš na ŭnutrany rynak», — reziumuje jon.
Miž tym, u niadzielu vice-premjer Alaksandr Subocin zajaviŭ, što ŭrad płanuje skaracić śpis praduktaŭ, na jakija rehulujucca košty. Ciapier u pastanovie Saŭmina 62 pazicyi, ź ich płanujuć pakinuć 17.
«Chleb, małako, naturalnamałočnuju pradukcyju i hetak dalej», — skazaŭ Subocin.
Čytajcie taksama:
«Nastupny hod budzie jašče ciažejšym». Čynoŭnik i staršynia «kałhasa» analizujuć sielskahaspadarčuju statystyku i dajuć prahnozy
Urad zadumaŭsia ab uviadzieńni kartak na ježu dla niezamožnych
Što budzie z cenami na ježu i jakija pośpiechi biełaruskaj sielskaj haspadarki





