20 žniŭnia padčas rabočaj pajezdki ŭ Viciebskuju vobłaść Alaksandr Łukašenka zrabiŭ šerah zajaŭ, jakija tyčylisia zamiežnaj palityki.
Jon padkreśliŭ: Biełaruś hatova «na raŭnapraŭnaj, uzajemavyhadnaj asnovie pracavać i ź jeŭrapiejcami, i z amierykancami». Ale razam z tym papiaredziŭ: kali na Zachadzie raźličvajuć skarystacca nibyta ŭźnikłymi pamiž Biełaruśsiu i Rasijaj prablemami, to hety raźlik pamyłkovy.
Čym ža byli vyklikanyja hetyja pieraściarohi? Ciapier adnosiny Biełarusi ź Jeŭrapiejskim sajuzam raźvivajucca nibyta dastatkova spakojna, nijakich krytyčnych zaŭvah z Brusiela apošnim časam nie hučała.
Praŭda, nabližajecca vosień, a ź joju niepryjemny momant — čarhovaje abmierkavańnie Radaj Jeŭrasajuza pytańnia ab vizavych sankcyjach suprać biełaruskich čynoŭnikaŭ. Hetyja sankcyi prypynieny, ale ŭ pryncypie mohuć być i razmarožanyja. Adnak hetaje abmierkavańnie čakajecca ŭsio‑taki prykładna praz try miesiacy, da hetaha času jašče šmat što moža zdarycca.
Chutčej za ŭsio, možna kazać pra nastupnyja dźvie pryčyny zajavaŭ, što prahučali 20 žniŭnia.
Pa‑pieršaje, miarkujučy pa źniešnich prykmietach, niadaŭniaje naviedvańnie Biełarusi pamočnikam dziaržaŭnaha sakratara ZŠA pa spravach Jeŭropy i Jeŭrazii Filipam Hordanam nie pryviało da žadanych dla aficyjnaha Minska vynikaŭ. Prynamsi, vykazvańni amierykanskaha hościa nie śviedčyli pra namier Złučanych Štataŭ niejak źmiakčyć svaju pazicyju.
Bolš za toje, amierykanskaje pasolstva paviedamiła, što emisar Vašynhtona pravioŭ z pasłami krain ES u Minsku kansultacyi na pradmiet vypracoŭki «ahulnaj pazicyi ŭ dačynieńni da Biełarusi». U suviazi z hetym možna mierkavać, što vykazvańni biełaruskaha lidera pavinny byli stać dla jeŭrapiejcaŭ papieradžalnym sihnałam.
Što ž tyčycca druhoj pryčyny, to joju bačycca sustreča Dźmitryja Miadźviedzieva i Alaksandra Łukašenki ŭ Sočy, što maje adbycca na hetym tydni.
Navat dziŭna, što ŭ śviatle apošnich roznahałośsiaŭ («małočnaja vajna», žorstkaja pazicyja biełaruskaha kiraŭnictva pa ADKB) takaja razmova dvuch prezidentaŭ sam‑nasam nie adbyłasia raniej. A pakolki jechać u hości z pustymi rukami nie pryniata, to haspadaru byŭ zrobleny padarunak u vyhladzie vyznačeńnia biełaruska‑rasijskich adnosinaŭ jak «vydatnych» i adnačasovaj vodpaviedzi Jeŭrasajuzu. Bo razmova ź Miadźviedzievym «na poli sapiernika», jak ujaŭlajecca, prostaj nie budzie.
Možna nie sumniavacca, što aprača standartnaj ekanamičnaj tematyki ŭ centry ŭvahi buduć pytańni ŭdziełu Biełarusi ŭ prahramie ES «Uschodniaje partniorstva», uzhadanyja prablemy vakoł ADKB. A taksama, viadoma, zaciahvańnie Minskam pryznańnia niezaležnaści Abchazii i Paŭdniovaj Asiecii. Apošniaja akaličnaść vyklikaje ŭsio bolš adkrytaje razdražnieńnie ŭsioj rasijskaj palityčnaj elity.
Varta čakać, što biełaruski kiraŭnik čarhovy raz pasprabuje zapeŭnić svajho kalehu ŭ tym, što kali nie ŭsia jeŭrapiejskaja inicyjatyva, to ŭžo, va ŭsiakim vypadku, udzieł u joj našaj krainy nijakim čynam nie maje na ŭvazie antyrasijskuju skiravanaść.
Ciažka skazać, nakolki Łukašenka ŭ hetym dabjecca pośpiechu, bo ŭ Kramla nievyniščalnyja fobii isnujuć nakont nie tolki NATO, ale i Zachadu ŭ cełym, uklučajučy Jeŭrasajuz. Usio ž tut, badaj, biełaruskaje kiraŭnictva ad svajho ciapierašniaha padychodu nie admovicca.
Hetak ža jak naŭrad ci Maskva dabjecca vyrašalnaha pośpiechu i ŭ častcy pryznańnia dźviuch kaŭkazskich respublik. Pa‑pieršaje, hetaje pytańnie, jak viadoma, ciesna źviazana ź minułym. Aprača taho, na dniach vielmi nieaściarožna pavioŭ siabie kiraŭnik Paŭdniovaj Asiecii Eduard Kakojty: jon znoŭ paviedamiŭ žurnalistam, što budzie damahacca ŭvachodžańnia hetaj terytoryi ŭ skład sajuznaj dziaržavy, što nijak nie moža padabacca biełaruskim uładam. Tamu, dumajecca, niahledziačy na ŭsiu pradekłaravanuju družbu, Minsk pastarajecca zaciahvać pytańnie i dalej.
A voś supiarečnaści ŭ miežach ADKB mohuć być źniatyja, tym bolš u hetym zacikaŭlenyja baki napiaredadni hrandyjoznych sumiesnych manieŭraŭ «Zachad‑2009». Jak ciažka pradstavić, što anansavanaje naviedvańnie ich Miadźviedzievym moža adbycca pry zachavańni roznahałośsiaŭ. Da taho ž Zachad, jaki baluča ŭspryniaŭ parušeńnie terytaryjalnaj cełasnaści Hruzii, praktyčna nie źviartaje ŭvahi na hetyja militarysckija hulni, spraviadliva ličačy, što ničoha vielmi surjoznaha jany saboju nie ŭjaŭlajuć.
Naohuł, sastupak biełaruski bok, napeŭna, nie paźbiehnie. Hałoŭnaje, kab jany nie stali zanadta značnymi.