Ahitacyjny płakat u stalicy Paŭdniovaj Asiecii Cchinvali
Bibiłaŭ, jaki vystupiŭ ź inicyjatyvaj ab praviadzieńni refierendumu, u druhim tury miascovych prezidenckich vybaraŭ prajhraŭ apazicyjanieru Ałanu Hahłojevu. A apošni, u svaju čarhu, ličyć, što z refierendumam śpiašacca nie varta, prynamsi da zakančeńnia rasijskaj «śpiecyjalnaj apieracyi».
«My pavinny razumieć svajho stratehičnaha partniora. Jak tolki budzie sihnał, jak tolki budzie razumieńnie, što nastaŭ čas — hety refierendum my praviadziem abaviazkova», — skazaŭ jon u intervju TASS.
U Kramli taksama zajavili, što nie majuć dačynieńnia da idei praviadzieńnia refierendumu.
Paŭdniovaja Asiecija abviaściła ab svaim suvierenitecie jašče za časami SSSR, u 1990 hodzie. Z taho času bolšaść terytoryi hetaj kolišniaj aŭtanomnaj vobłaści ŭ składzie Hruzinskaj SSR hruzinskaja dziaržava nie kantralavała, terytoryja isnavała ŭ farmacie nikim nie pryznanaj samaabvieščanaj dziaržavy. U 2008 hodzie respublika atrymała pryznańnie Maskvy. Ni Hruzija, ni pieravažnaja častka śvietu nikoli hetaha aktu nie pryznavali.
Treba skazać, što idei ab abjadnańni z Rasijaj u Paŭdniovaj Asiecii ŭźnikajuć rehularna. Pry roznych kiraŭnikach u roznyja časy vykazvalisia padobnyja inicyjatyvy i demanstravałasia poŭnaja hatoŭnaść da abjadnańnia — ale Maskva nikoli nie davała na heta admašku. I nie fakt, što daść ciapier.





