Eduard Babaryka: amal dva hady biez suda

Eduard razam z baćkam Viktaram Babarykam. Viktar užo asudžany da 14 hadoŭ źniavoleńnia. Fota: t.me/viktarbabarykaofficial

Eduard razam z baćkam Viktaram Babarykam. Viktar užo asudžany da 14 hadoŭ źniavoleńnia. Fota: t.me/viktarbabarykaofficial

Eduard Babaryka — zasnavalnik kraŭdfandynhavych płatform «Vulej» i «Mołamoła», byŭ kinuty ŭ turmu pa pryčynie padtrymki baćki ŭ jaho žadańni stać kandydatam u prezidenty. Chłopiec byŭ kiraŭnikom inicyjatyŭnaj hrupy Viktara Babaryki. 

Eduard znachodzicca ŭ SIZA amal dva hady: jaho razam z baćkam zatrymali 18 červienia 2020 hoda — padčas taho, jak jany nakiroŭvalisia zdavać sabranyja podpisy ŭ CVK.

Pieršaje vystaŭlenaje chłopcu abvinavačvańnie tyčyłasia ŭchileńnia ad vypłaty padatkaŭ i zboraŭ (č. 2 art. 243 KK). Paśla da hetaha dadałosia raspalvańnie varožaści (č. 3 art. 130) i arhanizacyja masavych biesparadkaŭ (č. 1 art. 293).

Illa Šapatkoŭski: hod i 9 miesiacaŭ biez suda

Illa Šapatkoŭski. Fota: skrynšot ź videa «Sumlennych ludziej»

Illa Šapatkoŭski. Fota: skrynšot ź videa «Sumlennych ludziej»

Biznesmien u śfiery IT Illa Šapatkoŭski taksama niepasredna byŭ źviazany ź Viktaram Babarykam. Ën prymaŭ aktyŭny ŭdzieł u pracy vybarčaha štaba i ŭznačalvaŭ adździeł vieryfikacyi podpisaŭ. Byŭ adnym z kiraŭnikoŭ inicyjatyvy «Sumlennyja ludzi».

«Brali» Šapatkoŭskaha pa ekanamičnym artykule, ale ciapier mužčyna prachodzić pa 357-m KK (zmova ci inšyja dziejańni, ździejśnienyja dziela zachopu dziaržaŭnaj ułady). Zatrymańnie adbyłosia 4 žniŭnia 2020 hoda — roŭna ŭ toj dzień, kali ŭ Illi byli zapłanavanyja intervju pra sutnaść płatformy «Hołas», jakaja była stvoranaja dla alternatyŭnaha, sumlennaha padliku hałasoŭ na vybarach.

Sprava vałancioraŭ «Viasny» i aktyvistaŭ anarchisckaha ruchu: najbolšy termin za kratami — hod i 9 miesiacaŭ

Sud nad dziesiaćciu palitźniavolenymi — kaardynatarkaj vałanciorskaj słužby «Viasny» Marfaj Rabkovaj, vałancioram Andrejem Čapiukom, palitźniavolenymi aktyvistami anarchisckaha ruchu Akichiram Hajeŭskim-Chanadam, Alaksandram Franckievičam, Alaksiejem Hałaŭko, Alaksandram Kaźlankam, Paŭłam Špietnym, Mikitam Drancam, Andrejem Maračom, Daniłam Čulem — raspačaŭsia 25 krasavika i jašče nie skončyŭsia, ale pieršych fihurantaŭ stali zatrymlivać jašče ŭ žniŭni 2020-ha. 

Ahułam u hetaj spravie fihuruje 10 artykułaŭ Kryminalnaha kodeksa, a sami materyjały składajuć 160 tamoŭ. Tam i arhanizacyja masavych biesparadkaŭ, i ŭdzieł u ich, i stvareńnie złačynnaj arhanizacyi, i złosnaje chulihanstva, i inšaje.

Niekalki fihurantaŭ spravy zajavili, što da ich užyvalisia katavańni, ich źbivali. U Marfy Rabkovaj za čas znachodžańnia pad vartaj mocna pahoršyłasia zdaroŭje, pamierli babula i baćka (na pachavańnie dziaŭčynu nie puścili).

Sprava Mikałaja Aŭtuchoviča i «terarystyčnaj hrupoŭki»najbolšy termin u niavoli — hod i piać miesiacaŭ

Mikałaj Aŭtuchovič. Fota Siarhieja Hudzilina.

Mikałaj Aŭtuchovič. Fota Siarhieja Hudzilina.

Zatrymańni pa hetaj spravie pačalisia na pačatku śniežnia 2020-ha. Biznesoŭca Mikałaja Aŭtuchoviča razam z šeraham ludziej abvinavacili ŭ stvareńni «terarystyčnaj hrupoŭki», jakaja dziejničała na terytoryi Hrodzienskaj vobłaści, padpalvała aŭtamabili i damy supracoŭnikaŭ siłavych viedamstvaŭ.

Siarod «terarystaŭ» u hetym śpisie, naprykład, siamja pravasłaŭnaha śviatara Siarhieja Razanoviča: jon sam, jaho žonka Luboŭ i syn Pavieł. Ci, naprykład, piensijanierka, eks-buchhałtarka Halina Dzierbyš.

Tolki Mikałaj Aŭtuchovič jak «arhanizatar terarystyčnaj hrupoŭki» abvinavačvajecca pa 12 artykułach Kryminalnaha kodeksa, 6 ź ich — za asabliva ciažkija złačynstvy. Siarod ich zdrada dziaržavie, sadziejničańnie terarystyčnaj dziejnaści, niezakonnyja dziejańni ŭ dačynieńni da ahniastrelnaj zbroi i vybuchovych rečyvaŭ, zamach na zachop ułady niekanstytucyjnym šlacham, stvareńnie złačynnaj arhanizacyi, raspalvańnie rasavaj, nacyjanalnaj, relihijnaj varožaści. 

Sud nad viaźniami pačaŭsia 18 maja ŭ hrodzienskaj turmie. Niekatorych ź ich utrymlivajuć u adnamiesnych kletkach jak «asabliva niebiaśpiečnych».

Eks-žurnalistka BT Ksienija Łuckina: hod i piać miesiacaŭ

Ksienija Łuckina. Fota: rada.vision

Ksienija Łuckina. Fota: rada.vision

Da žniŭnia 2020 hoda Ksienija pracavała ŭ Biełteleradyjokampanii, ale, jak mnohija sumlennyja žurnalisty, syšła adtul paśla vybaraŭ. Dałučyłasia da Kaardynacyjnaj rady. Płanavała stvaryć z kalehami alternatyŭnaje telebačańnie. Prajekt byŭ na miažy zapusku, kali dziaŭčynu zatrymali (heta zdaryłasia 22 śniežnia 2020-ha). 

Spačatku joj inkryminavali ŭchileńnie ad vypłaty padatkaŭ i zboraŭ u asabliva bujnym pamiery (č. 2 art. 243 KK), źviazvajučy sa spravaj «Pres-kłuba». Novaje, aktualnaje abvinavačvańnie, jakoje joj vystavili: zmova ci inšyja dziejańni, učynienyja z metaj zachopu dziaržaŭnaj ułady (art. 357 KK).

U turmie ŭ žurnalistki mocna pahoršyłasia zdaroŭje: pačała raści puchlina ŭ hałavie. Paŭtara hoda biez maci žyvie maleńki syn.

Žurnalist Andrej Alaksandraŭ i jaho dziaŭčyna: hod i čatyry miesiacy źniavoleńnia

Andrej Alaksandraŭ i Iryna Złobina. Fota: baj.by

Andrej Alaksandraŭ i Iryna Złobina. Fota: baj.by

Žurnalista i miedyjamieniedžara Andreja Alaksandrava razam ź jaho dziaŭčynaj Irynaj Złobinaj zatrymali ŭ studzieni 2021-ha. Užo praz try dni paśla hetaha MUS rapartavała: «Padazrajucca ŭ finansavańni ekstremisckaj dziejnaści». Pad joj majecca na ŭvazie apłata štrafaŭ i ŭtrymańnia ŭ CIP ludziam, jakija prymali ŭdzieł u pratestach. Pavodle MUS, Alaksandraŭ z 22 žniŭnia da 9 listapada apłaciŭ 250 štrafaŭ, śpisy i hrošy na apłatu štrafaŭ jamu pieradavaŭ fond BY Help.

4 krasavika stała viadoma, što ich sprava abjadnanaja razam z abvinavačvańniami na adras Dźmitryja Navažyłava i Iryny Leŭšynaj z «BiełaPAN». Irynu Złobinu abvinavačvajuć pavodle č. 2 art. 342 (arhanizacyja hrupavych dziejańniaŭ, jakija hruba parušajuć hramadski paradak, i padrychtoŭka albo navučańnie takoj dziejnaści) i č. 1 art. 356 (zdrada dziaržavie). U Andreja Alaksandrava, akramia hetych artykułaŭ, jašče dva: č. 1 art. 361-1 (udzieł u ekstremisckim farmavańni) dy č. 2 art. 243 (uchileńnie ad vypłaty padatkaŭ i zboraŭ).

Žurnalist Dzianis Ivašyn: hod i dva miesiacy niavoli

Dzianis Ivašyn. Fota: belsat.eu

Dzianis Ivašyn. Fota: belsat.eu

Hrodzienski žurnalist-rasśledavalnik staŭ abjektam intaresu KDB za svaju prafiesijnuju dziejnaść: jon napisaŭ pra amapaŭcaŭ, jakija raniej słužyli va ŭkrainskim «Bierkucie» i razhaniali Majdan. Na žurnalistka paviesili artykuł 365 Kryminalnaha kodeksa — umiašańnie ŭ dziejnaść supracoŭnikaŭ unutranych spraŭ.

Paźniej Dzianisu vystavili novaje abvinavačvańnie pa č. 1 art. 356 KK (zdrada dziaržavie). KDB abvinavaciŭ palitźniavolenaha ŭ supracoŭnictvie z ukrainskaj vyviedkaj.

Za kratami na žurnalista cisnuć: jaho nieadnarazova adpraŭlali ŭ karcar (padčas znachodžańnia tam u jaho zdaryŭsia sardečny prystup). Rodnyja kažuć, što bolš za 200 dzion nie atrymlivali ad Dzianisa listoŭ.

Cisk na pradstaŭnikoŭ Sajuza palakaŭ: 14 miesiacaŭ biez suda

Andrej Pačobut. Fota: penbelarus.org

Andrej Pačobut. Fota: penbelarus.org

U tym ža miesiacy, što i Dzianisa Ivašyna, u sakaviku 2021-ha, zatrymali jašče adnaho žurnalista z Hrodna — Andreja Pačobuta, jaki, akramia taho, źjaŭlajecca siabram Sajuza palakaŭ Biełarusi. Za paru dzion da hetaha pryjšli pa staršyniu Sajuza palakaŭ Anžaliku Borys, taksama zatrymali jašče troch aktyvistak polskaj dyjaspary.

Anžalika Borys. Fota: hrodna.life

Anžalika Borys. Fota: hrodna.life

Irenu Biarnackuju, Maryju Ciškoŭskuju i Hannu Panišavu paźniej adpuścili ŭ abmien na ich adjezd ź Biełarusi. Pačobut i Borys nie pajšli na ŭhodu i na hety momant prachodziać pa art. 130 Kryminalnaha kodeksa — raspalvańnie varožaści.

Anžalika Borys z sakavika pieraviedzienaja ź SIZA pad chatni aryšt.

Čytajcie taksama:

Što adbyvałasia ŭ SIZA z udavoj Andreja Zielcera? Raskazvaje sukamiernica. «Maša paŭtarała: jak jon moh mianie pakinuć?»

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
2
Абуральна
14