Pra insult u maładym uzroście my spytali ŭ minskaha doktara z 10-hadovym stažam pracy ŭ adździaleńni aniestezii i intensiŭnaj terapii, jaki paprasiŭ zastacca ananimnym.

Fota: FK «Viciebsk»

Fota: FK «Viciebsk»

Pierš za ŭsio naš surazmoŭca źviartaje ŭvahu na toje, što niekatoryja simptomy Karaliny, pra jakija pisali ŚMI, nietypovyja dla insultu. Pry insulcie ludzi sapraŭdy stračvajuć prytomnaść, ale ž ich tvar nie sinieje, a čyrvanieje, bo ŭ takoha pacyjenta pavyšany kryviany cisk.

Simptomy dziaŭčyny bolš padobnyja da trombaembalii, kaža doktar, to-bok patałohii, kali tromb zakuporvaje sasud u lohkich i praz heta čałaviek nie moža dychać, i ŭ vypadku z trombaembalijaj ludzi sapraŭdy siniejuć.

Akramia hetaha, insult — davoli redkaje zachvorvańnie ŭ maładych pacyjentaŭ. Takija ludzi čaściej pamirajuć praz parušeńnie kryvazvarotu, pryčynaj jakoha mahli akazacca stresy i pierahruzki. Jak tłumačyć miedyk, stan mohuć pahoršyć nienarmavanyja treniroŭki i adsutnaść dastatkovaha adpačynku. 

Ź inšaha boku, kaleha futbalistki pa kamandzie apisvaje, što ŭ dziaŭčyny aniamieli ruki. I heta, jak śviedčyć ekśpiert, nasamreč simptom insultu.

Čamu ŭ maładych naohuł zdarajecca insult? Pryčyny zaležać ad typu chvaroby. U maładych pacyjentaŭ čaściej sustrakajecca hiemarahičny insult, pry jakim letalnaść dasiahaje 80%. Heta krovaźlićcio sasudaŭ hałaŭnoha mozha.

U jaho nie tak šmat faktaraŭ ryzyki, siarod ich možna nazvać chiba što stres i hipiertaniju, jakija nakładvajucca na anamalii sasudaŭ hałaŭnoha mozha. U takoj situacyi, kali pavyšajecca kryviany cisk, sasudzistaja ścienka jaho nie vytrymlivaje i razryvajecca, adsiul i ŭźnikaje krovaźlićcio.

Jość jašče adzin vid insultu — išemičny, kali sasud u hałaŭnym mozhu zakuporvajecca praz najaŭnaść tromba. U hetym vypadku taksama hrajuć rolu anamalii sasudaŭ, ale siarod faktaraŭ ryzyki źjaŭlajecca jašče i schilnaść da takoha typu insultaŭ, a taksama pryjom kantraceptyvaŭ i antyfasfalipidny sindrom (adno z parušeńniaŭ abmienu rečyvaŭ u arhaniźmie), bo jany spryjajuć źjaŭleńniu trombaŭ.

Doktar nazyvaje i inšuju mahčymuju pryčynu išemičnaha insultu ŭ maładym uzroście:

«U niekatorych pacyjentaŭ sustrakajecca adkrytaje avalnaje akno ŭ pieraharodcy pamiž pieradserdziami, jakoje ŭ normie pavinna zakryvacca ŭ pieršy hod paśla naradžeńnia dziciaci. U takim vypadku tromby z pravaha pieradserdzia, ź vianoznaj kryvi, mohuć razam z kroŭju trapić u levaje, adkul kroŭ traplaje ŭ mozh».

Takija pacyjenty, pa słovach miedyka, da insultu vyhladajuć absalutna zdarovymi i, kali nie projduć adpaviednyja daśledavańni, mohuć navat nie viedać pra svaju sardečnuju patałohiju.

Jak by tam ni było, doktar akcentuje ŭvahu na tym, što da trahiedyi mohuć pryvieści niedaabśledavanaść ci najaŭnaść zanadta vysokich nahruzak.

Što da asnoŭnych simptomaŭ insultu, to siarod ich hałavakružeńnie, vostry hałaŭny bol, aniamieńnie kaniečnaściaŭ i parušeńnie maŭleńnia. U takim vypadku pieršaje, što treba zrabić — heta vyklikać chutkuju.

Dalej varta pravieryć puls. Lepiej šukać jaho na šyi ci na ściahnie čałavieka, bo na zapiaści składaniej ułavić. Kali čałaviek dychaje i maje puls, lepiej pakłaści jaho na bok. Tady ŭ vypadku sutarhaŭ, jakija časta byvajuć pry insulcie, ježa i rvotnyja masy čałavieka nie trapiać u jaho trachieju. Heta taksama pieraduchilić zapadańnie jazyka, jaki moža pierakryć dychalnyja šlachi.

Kali ž pacyjent nie maje pulsu, varta pakłaści jaho na śpinu i pačynać sardečna-lohačnuju reanimacyju. Ale miedyk źviartaje ŭvahu, što vykonvać jaje lepiej za ŭsio tamu, chto ŭmieje heta rabić, bo inakš možna naškodzić čałavieku.

 

Stali viadomyja padrabiaznaści śmierci 22-hadovaj futbalistki

Insult: viartajecca da pracy tolki kožny piaty

Клас
4
Панылы сорам
0
Ха-ха
1
Ого
2
Сумна
55
Абуральна
2