Aślepły paśla aŭtakatastrofy režysior (Łuis Amar) uzhadvaje minułaje — i film, u jakim zdymałasia jahonaja kachanka Lena (Pieniełopa Kruz). Pradusar karciny — bahaty paluboŭnik Leny sačyŭ za hierojami, pieraśledavaŭ ich i płanavaŭ pomstu. Tajny minułaha raskryvajucca, novyja svajaki znachodziacca, pačućci ŭzhadvajucca j adnaŭlajucca, kino — źjaŭlajecca.
Ranńni Piedra Almadovar šakavaŭ publiku postmadernisckimi farbami, šalnymi transseksuałami i dzikimi luboŭnymi šmatvuholnikami. Poźni Almadovar, jakoha mnohija ličać stomlenym, mudry j udumlivy. Jon pieravodzić samyja mylnadramnyja siužety ŭ vysokuju trahiedyju, prasiaknutuju spačuvańniem i ciepłynioj žyćcia.
Ad rańniaha Almadovara — čyrvonyja pamidory, barvovyja sukienki, punsovyja pantofliki. Film u filmie — ź niedaroblenaju kamiedyjaj, što z tonkaj ironijaj paŭtaraje almadovaraŭski šedeŭr «Žančyny na miažy niarvovaha zryvu». Naviaźlivy hiej-kinaapieratar (i pakłon kłasičnaj karcinie «Padhladalnik Tom», jakaja daŭno stałasia mietafaraju kino).
Ale Almadovar daŭno adyšoŭ ad starych žartaŭ. Amal detektyŭnaja historyja ź niečakanymi pavarotami — tolki nahoda, kab adčuć pach salonaha mora i śviatło viačery ź lubym čałaviekam. Heta historyja daravańniaŭ — i pozirku, jaki adkryvajecca, kali vočy ŭžo nie bačać. Viduščaje serca padkazvaje što skazać — i jak zmantažavać stužku. Karcina — vandroŭka dušy va ŭspaminach i časie, mantaž, što adbyvajecca na našych vačoch, cichmiany sinefilski cud.
Kiepski dubl adroźnivajecca ad drennaha — dušoju i sercam. Serca zdolnaje bačyć, kali j farby blaknuć, i kryki ścišajucca.
Karcina demanstrujecca ŭ «Domie kino».





