Alaksandr Sapieha. fota - budzma.org

Pad akampaniemient siabroŭ-muzykaŭ u kniharni «U halerei» (mastackaja halereja Ŭ) adbyłasia prezientacyja knihi «Sto čašiek jabłočnoho čaja». Aŭtar - Alaksandr Sapieha, bubnač adnaho z samych paśpiachovych bluzavych prajektaŭ apošnich hadoŭ, Apple Tea.

«Knižka naradziłasia sa sprobaŭ zachavać bajki, jakimi słaviacca biełaruskija muzyki, ich aniekdoty, apisańni zabaŭnych vypadkaŭ z žyćcia, — raspaviadaje Alaksandr Sapieha. — Śpiarša ja zanatoŭvaŭ na papierku, potym - u mabilnik, ale naranicu zastavalisia abryŭki niezrazumiełyja słovaŭ i fraz. Tady ja vyrašyŭ padyści da hetaha bolš prafiesijna».


fota - budzma.org

Heta nie notnyja spadčyna, heta nie tałmud pa muzyčnaj teoryi. Hetaja knižka, što tak nahadvaje «Fraški» Sieviaryna Kviatkoŭskaha, zbornik absalutna kamiednych (i varta dadać absalutna praŭdzivych!) historyjaŭ pra biełaruskich muzykaŭ. Tut usia sučasnaja muztusoŭka krainy, na jakuju Sapieha zaprašaje zirnuć ź siaredziny, viedučy nas praz słužbovy ŭvachod. Kaho tut tolki niama! Siarod hierojaŭ knihi: śpiavak Ihar Varaškievič, hitaryst Lonik Viarenič, maestra Finbierh, a taksama ansambl «Pieśniary», hurty «Krama», «Novy Ijerusalim» i «Leprikonsy».

Aleksandr Sapieha. Sto čašiek jabłočnoho čaja. — Łohvinov, 2009. 117s., 500 ekz.


Bajka Alaksandra Sapiehi pra salista «Leprykonsaŭ»

Hałoŭny «leprykons» Biełarusi Illa Mićko zhubiŭ pašpart u Prazie. Paśla pražskaha piva naahuł lohka zhubić što-kolviek. Nastupnym rankam Illa pajšoŭ u biełaruskaje konsulstva pa daviedku, što jon biełaruski hramadzianin, kab jaho puścili nazad na Baćkaŭščynu.

— A jak dakažaš, što ty biełarus? — zapytalisia ŭ konsulstvie.

— Ja mahu pieśniu zaśpiavać «Dievčonki polubili nie mienia», — i Illa zaciahnuŭ chit «Leprykonsaŭ».

— Ty ž pa-rasijsku piaješ!

— Tady mahu vieršyk na biełaruskaj movie raspavieści! — uściešyŭsia Mićko.

— Nu dyk što?! Da nas kitajcy prychodziać, čytajuć usiaho Janku Kupału. Taksama kažuć, što biełarusy…

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?