Pavodle źviestak žurnalistaŭ, rejs arhanizavaŭ «znakamity doktar». Lekary, jakija lacieli na samalocie, zapłacili za hetuju mahčymaść pa 40 tysiač rasijskich rubloŭ (bolš za 500 dalaraŭ), a astatnija nieabchodnyja dla vykupu čartaru hrošy dadaŭ niejki rasijski miljarder sa śpisu Forbes, jaki inviestuje ŭ śfieru ličbavych technałohij. Imiony arhanizatara rejsa i biznesmiena nie raskryvajecca pa mierkavańniach biaśpieki.
U jakaści pryčyny dla vyletu za miažu arhanizatary rejsa prydumali lehiendu pra miedyčny kanhres u Jerevanie. Usim pasažyram razdali nadrukavanyja zaprašeńni na nieisnujučy Kanhres, a taksama natatniki i ručki ź jaho łahatypam.
Za dzień da vyletu vyśvietliłasia, što pierahružany samalotami z Rasii aeraport Jerevana bolš nie prymaje čartarnyja rejsy. Tady arhanizatary vyrašyli lacieć u Kazachstan — im daviałosia pieradrukavać zaprašeńni i atrybutyku. Bort palacieŭ u Astanu 27 vieraśnia.
Paśla abviaščeńnia ab mabilizacyi Rasiju, pavodle roznych acenak, pakinuli ad niekalkich sotniaŭ tysiač da bolš čym miljona čałaviek. Čaściej za ŭsio jany źjazdžali ŭ Kazachstan, Hruziju, Armieniju i Turcyju.





