Biarozavy sok, abo biarozavik, jak jaho nazyvajuć u narodzie, — vielmi kaštoŭny pradukt, jaki akazvaje dabratvorny ŭpłyŭ na ŭvieś arhanizm čałavieka. Reč u tym, što viasnoj biaroza byccam addaje nam svaje žyćciovyja siły, jakija nazapasiła za doŭhuju zimu.
Pakul nie raspuścilisia klejkija liściki, u biaroz pačynajecca ruch sokaŭ, tak zvany «płač biarozy». (Darečy, nazvu dreva «biaroza» linhvisty źviazvajuć ź dziejasłovam «bierahčy». Heta abumoŭlena tym, što słavianie ličyli biarozu božym daram, jaki abierahaje čałavieka.)
Karysnyja bijałahičnyja złučeńni, soli i minierały, rastvoranyja ŭ soku, utvarajuć amal univiersalnaje lakarstva. Sok utrymlivaje 0,5—2,3 % cukru (hałoŭnym čynam hlukozy i fruktozy), bahaty na vitamin S i vitaminy hrupy V. U jaho składzie prysutničajuć fiermienty, arhaničnyja kisłoty, dubilnyja rečyvy, kalcyj, kalij, mahnij, žaleza, efirny alej, fitancydy (rečyvy, jakija vałodajuć vysokaj antymikrobnaj aktyŭnaściu).
Miedycynskija daśledavańni pakazali,
što pryjom choć by adnoj šklanki biarozavaha soku ŭ dzień na praciahu 2—3 tydniaŭ (aptymalna vypivać try razy na dzień pa šklancy za paŭhadziny da jady) dapamoža arhanizmu spravicca ź viesnavoj słabaściu, avitaminozam, stomlenaściu i depresijaj.
Biarozavy sok pavyšaje supraciŭlalnaść arhanizma da prastudnych, infiekcyjnych i alerhičnych zachvorvańniach, akazvaje hlistahonnaje, mačahonnaje, supraćpuchlinnaje dziejańnie. Biarozavik karysny ludziam z zachvorvańniami nyrak i močavydzialalnaj sistemy. Heta efiektyŭny srodak u kompleksnym lačeńni hałaŭnoha bolu, kašlu, a taksama pry padahry, artrycie, reŭmatyźmie. Akramia taho, biarozavy sok ačyščaje kroŭ, stymuluje abmien rečyvaŭ, źjaŭlajecca cudoŭnym dyjetyčnym i aśviažalnym napojem. Sokam biarozy karysna taksama pracirać skuru pry ekzemie, vuhrach, rabacinkach i pihmientnych plamach.
Śviežy biarozavik moža zachoŭvacca ŭ chaładzilniku nie bolš jak 5 sutak, paśla čaho zvyčajna skisaje i stračvaje svaje hajučyja ŭłaścivaści.
Kab daŭžej zachavać biarozavy sok, ź jaho hatujuć kvas: pracedžany sok nahravajuć da 35 hradusaŭ, dadajuć pa 15—20 h draždžej na 1 litr. Zakvasku staviać na 3—4 dni ŭ chałodnaje miesca, zatym raźlivajuć u słoiki ci butelki i ščylna zakarkoŭvajuć.
Inšy sposab: da 10 ł biarozavaha soku dadać sok 4 limonaŭ, 50 h draždžej, 30 h miodu abo cukru, razynki z raźliku 2—3 štučki na butelku. Raźlić pa butelkach i trymać 1—2 tydni ŭ ciomnym chaładnavatym miescy.
Našy prodki pili biarozavik, jaki pierabradziŭ u bočkach biez dadavańnia cukru, — heta byŭ tradycyjny słabaałkaholny napoj. Možna nastojvać biarozavy sok na sušanaj sadavinie. A jašče možna dadavać da «biarozavych śloz» sok jahad, nastojvać jaho na liściach miaty, mielisy, lipavym ćviecie i h.d. Karaciej, picie na zdaroŭje hety cudoŭny viesnavy padarunak pryrody!
Varvarski zbor biarozavaha soku biez zachavańnia śpiecyjalnych praviłaŭ moža paviarnucca niepapraŭnaj škodaj dla drevaŭ i štrafam dla źbiralnika. «Biarozavyja ślozy» lepš źbirać u ekałahična čystych miescach (dalej ad ažyŭlenaj trasy, pramysłovaj zony horada), bo dreva zdolnaje nazapašvać škodnyja rečyvy i vychłapnyja hazy. Paśla taho, jak vy źbieracie sok, nie zabudźciesia dapamahčy biełastvołaj papravicca: treba zamazać nadrez płastylinam, voskam, haspadarčym myłam abo zatknuć imchom, kab u stvoł nie patrapili bakteryi i hryby, jakija mohuć nieści surjoznuju pahrozu dla dreva.