Łukašenka daručyŭ uradu pačać pieramovy ab transpartavańni nafty ŭzamien rasiejskaj.

«Abuvać boty humovyja, i pačynajcie: Kłajpieda, Ventśpiłs, Adesa, „Adesa — Brody“ — dzie vy ličycie patrebnym», — zahadaŭ kiraŭnik Biełarusi. Pieramovami budzie zajmacca pieršy vice-premjer Uładzimier Siamaška.

Łukašenka zapatrabavaŭ ad uradu maksymalna paskoryć hetuju pracu i da kanca biahučaha hodu zabiaśpiečyć transpartavańnie venesuelskaj nafty da naftapierapracoŭčych zavodaŭ z portaŭ, kudy jana budzie dastaŭlacca moram.

«Nieadkładna, na praciahu pieršaha paŭhodździa, nia prosta mnie dać adkaz, a prasunucca ŭ lahistycy pastavak nafty z Venesueły», — zahadaŭ Łukašenka ŭradoŭcam.

U traŭni Biełaruś čakaje probnuju partyju nafty, 80 tysiačaŭ ton, z Venesueły. Planujecca, što nafta budzie dastaŭlacca marskim šlacham da Adesy (Ukraina), zatym da Mazyrskaha NPZ čyhunkaju.

Sioleta Biełaruś planuje nabyć u Venesuele 4 miljony ton nafty.

Raniej Ukraina prapanoŭvała Biełarusi dałučycca da prajektu «Adesa — Brody», što praduhledžvaje pieravod naftapravodu ŭ aversny režym pry ŭmovie harantavanaha abjomu pastavak.

Naftapravod «Adesa-Brody», budaŭnictva jakoha skončana ŭ 2001 hodzie, pieršapačatkova planavaŭsia dla pampavańnia kaśpijskaj nafty ŭ Eŭropu.

Ukraina ciaham dvuch hadoŭ z momantu zbudavańnia naftapravodu biespaśpiachova sprabavała damovicca ab pampavańni kaśpijskaj nafty pa im u pramym kirunku. Nie atrymaŭšy kankretnych prapanoŭ ad kampanijaŭ, urad Ukrainy pry kancy červienia 2004 hodu dazvoliŭ vykarystoŭvać trubapravod dla pampavańnia rasiejskaj nafty ŭ reversnym napramku.

Dla transpartavańnia kaśpijskaj nafty praź Biełaruś u Zachodniuju Eŭropu naftapravod «Adesa-Brody» treba pieravieści ŭ pramy (aversny) režym.

Prajekt padaŭžeńnia naftapravodu «Adesa-Brody» ŭ napramku Płocku i Hdańsku (Polšča) planujecca realizavać u 2011 hodzie.

U kancepcyi enierhabiaśpieki Biełarusi da 2020 hodu, zaćvierdžanaj u vieraśni 2007 hodu, praduhledžvajecca zabiaśpiečyć da 2011 hodu alternatyŭnyja rasiejskim pastaŭki nafty ŭ abjomie prykładna 4 młn. ton (20% ad ciapierašniaha abjomu zakupaŭ) praz porty Bałtyjskaha i Čornaha moraŭ, piša Interfaks.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?