Rasijskaje Prymorje ŭžo druhi tydzień pryciahvaje ŭvahu suśvietnych ŚMI. Tam abjaviłasia hrupa maładzionaŭ, jakaja napadaje na milicyjanieraŭ. Ich zatrymańniem na dadzieny momant zajmajucca 1300 milicyjanieraŭ.U apieracyi zadziejničanyja branieviki i viertaloty.
Za apošnija dva tydni dalokaŭschodnija «partyzany» ździejśnili jak minimum try napady na milicyjanieraŭ, u vyniku jakich adzin supracoŭnik pravaachoŭnych orhanaŭ byŭ zabity, jašče troje atrymali ranieńni. Pa adnoj ź viersij, miascovyja žychary pomściać milicyi za ździeki.
Na dadzieny momant milicyi ŭdałosia zatrymać tolki adnaho pasobnika złačyncaŭ, jaki pieradavaŭ im charčavańnie.
Paviedamlajecca, što tyja, kaho šukaje milicyja, uzbrojenyja aŭtamatami. Taksama ŭ ich z saboj jość palaŭničyja strelby, pistalety, vybuchoŭka, hranaty i radyjostancyja.
Ustanoŭlenyja asoby piaci ŭdzielnikaŭ bandy. Ale nie vyklučana, što ich moža być i bolš.
Samamu starejšamu ŭ hrupoŭcy, Ramanu Muramcavu, 32 hady. Astatnim ad 18 da 22 hadoŭ — heta Raman Saŭčanka, Alaksandr Koŭtun, Alaksandr Sałodkich i Andrej Sucharada.Bolšaść ź ich — žychary pasiołka Kiraŭski Kiraŭskaha rajona Prymorja.
Pieršy napad na pravaachoŭnyja orhany adbyŭsia 27 maja ŭ Dalniarečenskim rajonie, u vioscy Rakitna. Milicyjanier byŭ zabity z ahniastrelnaj zbroi prosta ŭ svaim kabiniecie. Złačyncy abrabavali adździaleńnie, zabrali zbroju, milicejskuju formu i skrali mašynu. Praz dva dni ŭ Jakaŭleŭskim rajonie kraju adbyŭsia napad na patrulnuju mašynu — pa joj była vypuščanaja čarha z aŭtamata. Adzin z supracoŭnikaŭ milicyi byŭ paranieny ŭ tvar i šyju. A ŭ noč na 8 červienia ŭ rajonie vioski Chvałynka Spasaŭskaha rajona była abstralanaja mašyna DPS. U tym incydencie dva milicyjaniery atrymali ranieńni. Pa ŭsich faktach napadaŭ ŭzbudžanyja kryminalnyja spravy.
Złačyncy nie adrazu rašylisia na napady. Na pačatku maja ŭ AUS Jakaŭleŭskaha i Arsienjeŭskaha rajonaŭ pryjšli ananimnyja listy z patrabavańniami spynić «biaźmiežža» milicyjantaŭ, prakuroraŭ i sudździaŭ.U advarotnym vypadku abiacałasia žorstkaja pomsta. Praz dva tydni nieviadomyja padpalili post milicyi ŭ vioscy Varfałamieŭka.
Pavodle rasijskich ŚMI, hrupoŭku ŭznačalvaje Muramcaŭ — aficer PDV i ŭdzielnik bajavych dziejańniaŭ u Čačni. Siarod astatnich sałdat terminovaj słužby, jaki uciok z vajskovaj častki, a taksama maładyja ludzi, što prytrymlivajucca ekstremisckich pohladaŭ. Svajaki padazravanych kažuć, što ich syny pomściać milicyjanieram za źbićcio.
Baćka adnaho z udzielnikaŭ prymorskaj bandy, Uładzimir Saŭčanka, havoryć, što
«da krajnaści dziaciej daviało biaźmiežža ŭ dziajeńniach milicyi Kiraŭskaha rajonu». Pa jaho słovach, napiaredadni ŭsioj hetaj historyi jaho syna zatrymali milicyjaniery, abvinavacili chłopca ŭ dačnym kradziažy i stali vybivać pryznańnie.Pa słovach Saŭčanki, žychary pasiołka Sucharada i Kaŭtun taksama paciarpieli ad dziejańniaŭ milicyi.
Tym časam, u sietcy źjaviŭsia zvarot ad samich «partyzanaŭ», jakija pradstavilisia «ruskim bajavym atradam Ramana Muramcava, vieterana bajavych dziejańniaŭ u Čačni». Jak paviedamili aŭtary pasłańnia, jany «likvidavali apieratyŭnika MUS» za «źvierstvy ŭ adnosinach da mirnaha nasielnictva» i spalili adździaleńnie milicyi ŭ vioscy Varfałamiejeŭka.