Paet ličyć, što sam daŭ navodku złačyncam.
23 sakavika paet Siarhiej Paniźnik pryjšoŭ na svaju «Aŭtastajanku haražnaha typu № 49» (tak aficyjna nazyvajecca haražny masiŭ) pa vulicy Hurskaha, kab zapłacić za 4 miesiacy napierad — pierad adlotam da dački ŭ Kanadu. Zapłaciŭ, prakaciŭsia pa navakolnych vulicach na svaim
— Paźniej užo ja skumiekaŭ, što faktyčna sam daŭ navodku — uskosna pakazaŭ, što mianie nie budzie niekalki miesiacaŭ, da taho ž prademanstravaŭ, što bieleńki «Miersiedes» dobra jeździć… — sumuje spadar Siarhiej.
Prykładna 8 žniŭnia, viarnuŭšysia z Kanady, spadar Paniźnik nakiravaŭsia ŭ haraž, kab pravieryć, jak majecca jahony vierny koń.
Karcina adkryłasia vuścišnaja dla luboha aŭtaamatara — zamki na haražy byli zrezanyja, a mašyna źnikła.
— Ja pabieh da vartaŭnika!.. Jon mnie na heta: «A my nie chodzim hladzieć pa načach usie haražy — my baimsia, raptam chto nam pa hałavie daść». Ja kažu: a jana ž vyjazdžała, jak vy mahli jaje biez propuska vypuścić?! Kažuć: «My nie viedajem, jak tak adbyłosia».
Paet napisaŭ zajavu, milicyja ŭziałasia rasśledavać spravu.
Minuła dva miesiacy — a vynikaŭ niama.
— Syšoŭ termin u adzin miesiac, adviedzieny zakonam dla padobnaha rasśledavańnia, — kaža daznavalnik Maskoŭskaha RAUS Ivan Šemčonak. — Ciapier sprava prypynienaja, pravodziacca
— Jakoha płana byli hetyja parušeńni?
— Razumiejecie, jak i ŭ lubym haražnym masivie, vartaŭniki takija ludzi, što častkova złoŭžyvajuć śpirtnym, viedajuć u tvar mnohich uładalnikaŭ aŭto i vypuskajuć ich z parušeńniem praviłaŭ…
— Ci ŭdałosia vyśvietlić, unačy ci ŭdzień była skradzienaja mašyna?
— Heta ciažka skazać, bo pieryjad času, pra jaki idzie havorka, vielmi vialiki — niekalki miesiacaŭ.
Nichto z vartaŭnikoŭ ničoha patłumačyć nie moža.
— Na vašaj praktycy z haražoŭ, jakija achoŭvajucca, krali aŭtamabili?
— Takich spraŭ u mianie nie było.
— Siarhiej Paniźnik ličyć, što sam moh dać navodku: zapłaciŭ vartaŭniku napierad za 4 miesiacy, pakazaŭ, što mašyna na chadu… Vy pracavali z tym vartaŭnikom?
— Tak, jon paćviardžaje, što haspadar zapłaciŭ napierad za niekalki miesiacaŭ — ale ci jeździŭ na mašynie ŭ toj dzień, nie pamiataje. Hety vartaŭnik prachodzić u nas pa spravie jak śviedka.
Siarhiej Paniźnik dadaje, što ŭ milicyi jamu paviedamili i takuju infarmacyju:
— Skazali: «My padazrajom adnaho čałavieka, ale jon siadzić u turmie i nie pryznajecca». Ja tak zrazumieŭ, što znajšli niejkaha achviarnaha kazła…
Vyprabavana na sabie
Karespandent «Źviazdy» taksama vyjechaŭ z hetych haražoŭ biez propuska!
Rynkavy košt takoha «Miersiedesa» składaje ciapier kala 2 tysiač dołaraŭ — nie samaja vialikaja suma dla złamyśnikaŭ, kab ryzykavać sieści na niekalki hadoŭ za kraty. Mašynu paet prydbaŭ hadoŭ dziesiać tamu — ź ich hadoŭ 8 zachoŭvaŭ u hetym haražy. Uvieś hety čas spraŭna płaciŭ unioski — na ciapierašni momant jany składajuć 45 tysiač u miesiac (Paniźniku jak invalidu druhoj hrupy dajecca źnižka ŭ 4 tysiačy).
Ale našto taki haraž z achovaj, kali mašyna spakojna vyjechała ź jaho biez uładalnika i biez dakumientaŭ?
Z takoj radaściu jaje možna było trymać i pad aknom…
Jedučy ahladać haraž paeta, ja vyrašyŭ pravieści ekśpierymient — pasprabavać zajechać i vyjechać z haraža biez propuska.
Padjazdžajem da šłahbauma… Čakańnie siekund 20… I šłahbaum adčyniajecca!
Sfatahrafavaŭšy apuścieły haraž, kirujusia da vyjezdu. 30 siekund la šłahbauma… Paśla z budki vychodzić vartaŭnik, pytajecca, dzie moj propusk.
— Dyk ja heta… Da siabra pryjechaŭ!.. — najhrana łypaju ja vačyma i dla naturalnaści dadaju: — Treba było pakryški jamu pakinuć!..
Vartaŭnik niešta buchcić, ale… adčyniaje šłahbaum!..
— Voś tak i moj «Miersiedesik» adsiul vyjechaŭ… — sumna ŭzdychaje Siarhiej Paniźnik.
Kamientar haražnaha kiraŭnictva
«Kali milicyja pryznaje našu vinu — kampiensujem haspadaru straty biez suda»
Valeryj Piatrovič, namieśnik hienieralnaha dyrektara UP «Haražy, aŭtastajanki, parkoŭki» kaža, što za apošnija 10 hadoŭ heta pieršy vypadak kradziažu aŭto ź ich haražoŭ.
— Ja nie viedaju, jak tak stałasia… — paciskaje plačyma Valeryj Arkadzievič. — Idzie rasśledavańnie. Kali budzie pryznana, što tut vina našaha boku, to haspadaru budzie kampiensavany košt transpartnaha srodku za košt arhanizacyi. A ŭžo paśla my budziem raźbiracca, ci vinavatyja kankretnyja kantralory — i spahaniać hrošy ź ich. Zrazumieła adno — mašynu vypuścili z terytoryi biez propuska — bo pakidajučy stajanku, haspadar pavinien zdać propusk na zachavańnie dziažurnamu kantraloru.
— Jakraz pra heta ja i chacieŭ u vas zapytacca. Kab vyjechać z haraža na mašynie, treba abaviazkova zdać propusk?
— Tak.
— 10 chvilin tamu ja zajechaŭ i vyjechaŭ u hetyja haražy bieź nijakich dakumientaŭ. Čamu navat paśla takoha vypadku dyscyplina nie ŭzmocnienaja?
— Značyć, budziem raźbiracca, navodzić paradak. Pryciahniem kantralora da adkaznaści za toje, što vas zapuściŭ i vypuściŭ.
— Uvohule, ci časta z vašych haražoŭ kraduć mašyny?
— Za apošnija 10 hadoŭ heta pieršy vypadak.
— Kali ja pravilna zrazumieŭ, kali milicyja pryznaje vašu vinu, vy hatovyja kampiensavać haspadaru straty biez suda?
— Tak, bo na čas zachoŭvańnia mašyny ŭ haražy my niasiom za jaje adkaznaść.
U nas byŭ niadaŭna vypadak, kali pracaŭniki farbavali z pulvieryzataraŭ sietku na płocie i zapeckali «Porš Kajen»,jaki stajaŭ kala płota (takaja mašyna kaštuje da 75 tysiač dalaraŭ). My kampiensavali haspadaru straty — bolš za 5 miljonaŭ rubloŭ, a ciapier sudzimsia z arhanizacyjaj, jakaja farbavała płot, kab spahnać ź ich hrošy.
— U milicyi kažuć: aproč taho, što mašyny vypuskajuć biez propuskaŭ, dyk jašče i vartaŭniki byvajuć napadpitku…
— A voś heta ŭžo poŭnaja chłuśnia! Kali b milicyja pabačyła kantralora napadpitku, jany b jaho adłučyli ad niasieńnia słužby — i paviedamili nam. Toje samaje — haspadary aŭto. Tam navidavoku visiać telefony našych kruhłasutačnych dziažurnych. Dumaju, mnohija haspadary, jakija kłapociacca pra svaje aŭto, skarystalisia b hetym. Kali mnie ź milicyi napišuć takoje — ja asabista pajdu da načalnika RAUS, i chaj mnie daviadzie heta. Heta — paklop!
Zvanok jurystu
Jakija pavinny być dziejańni haspadara mašyny ŭ takoj situacyi?
Pra heta my spytalisia ŭ Jurydyčnaj kansultacyi Maskoŭskaha rajona stalicy.
—