Vyniki svajoj pracy navukoŭcy pradstavili 1 kastryčnika ŭ zali na Budzionnaha, 48a, dzie sabrałasia blizu 30 čałaviek. Prajekt «Pamiać pra vajnu z łakalnaj pierśpiektyvy» byŭ raspačaty jašče ŭ krasaviku ŭ ramkach prajekta «Histaryčnaja majsternia Jeŭropa». Jaho meta — vyvučeńnie mifałahizacyi padziejaŭ vajny z 1945 pa 1965 hh. u troch abłasnych centrach byłoha SSSR.

Udzielniki prajekta.

Udzielniki prajekta.

Praciah dyskusii na kalidory.

Praciah dyskusii na kalidory.

Navukoŭcaŭ cikaviła ahulnaje i adroznaje ŭ kulturnym łandšafcie troch haradoŭ: hazietnyja publikacyi na temu vajny, ekspazicyi pieršych pavajennych muziejaŭ, typovyja pomniki, jakija pačali źjaŭlacca na jašče paŭrazburanych vulicach z prychodam savieckaj ułady.

«U Hrodnie savieckaja ŭłada jašče doŭha paśla vajny nie daviarała miascovym, tamu ŭsie kiraŭničyja kadry prysyłalisia z uschodu» — zaznačyŭ Alaksiej Łastoŭski, jaki pradstaŭlaŭ Biełaruś. Pa čarzie vystupili jahonyja kalehi: Iryna Skołkina (Charkaŭ) i Raman Chadožka (Rastoŭ-na-Donie). Na sustrečy prysutničali i hrodzienskija historyki: Aleś Smalančuk, Aleś Kraŭcevič, Hienadź Siemiančuk, Siarhiej Tokć, Ina Sorkina, Andrej Vaškievič.

U dyskusii siarod inšaha było adznačana, što na sučasnym etapie jak u Charkavie (pomnik paŭstancam UPA), tak i ŭ vakolicach Rastova-na-Donie (pomnik hienierału Krasnovu) adnaŭlajecca pamiać niepryznanych za savieckim časam udzielnikaŭ vajny, što pakul ciažka ŭjavić u Hrodnie.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?