Arhanizatary skandalnaha «plušavaha desanta», šviedskaja Studio Total pachvalilisia novym pośpiecham. Na svajoj staroncy ŭ «Fejsbuku» jany vykłali infahrafičnuju spravazdaču ab niadaŭniaj paśpiachovaj kampanii pa pryciahnieńni ŭvahi da prablemy źnižeńnia naradžalnaści ŭ Aŭstryi.
Ahienctva zapuściła čutki ab adkryćci niedaloka ad Vieny Mižnarodnaj škoły seksu.Treba skazać, sajt vyhladaje całkam realistyčna: maje raździeły, utrymlivaje pryvitalnaje słova «dyrektara škoły», fotazdymki budynka, prahramu navučańnia i adras dla zvarotnaj suviazi.
U «Fejsbuku» pradstaŭniki Studio Total tak tłumačać, čamu duryli ŚMI i hramadskaść.
Moładzievaja halina Aŭstryjskaha ekanamičnaha sajuza chacieła damahčysia abmierkavańnia prablemy źnižeńnia naradžalnaści ŭ krainie i nieabchodnaści reformy piensijnaj sistemy, vyklikanaj stareńniem nasielnictva. Adnak ŭ ich byli tolki staramodnyja rašeńni, nakštałt debataŭ.Bolšaść ludziej prapanoŭvała stymulavać naradžalnaść materyjalna.
I Studio Total, z ułaścivym joj niestandartnym padychodam, prapanavała alternatyvu: rabić bolš dziaciej!
«Viadoma, dla hetaha treba bolš zajmacca seksam, ale aŭstryjcy nie vielmi dobryja ŭ seksie», — adznačaje Studio Total. Kab vyrašyć hetuju prablemu, kreatyŭniki prydumali «Škołu seksu».
Jany pasiejali naviny ab jaje adkryćci ŭ błohach, pryśviečanych temie seksualnaści, kab sabrać fołavieraŭ i nadać historyi praŭdapadobnaść, a zatym pravialiNapres-kanfierencyju sa šviedskim seksołahamIlvaj-Maryjaj Tompsan (jakaja na sajcie škoły vystupaje ŭ roli jaje dyrektara).
Rekłamny rolik «Mižnarodnaj škoły seksu»:
Historyja zajmieła hłabalnuju ahałosku, sabrała bolš za 1300 pastoŭ u błohach, bolš za 3000 artykułaŭ u hazietach, 50 000 tvitaŭ, 10 000 łajkaŭ na «Fejsbuku».
Bolš za 2000 čałaviek padali zajaŭki na navučańnie.A paśla taho, jak kačka była raskrytaja, kampaniju abmiarkoŭvali ŭsie palityčnyja partyi Aŭstryi. Uvohule, meta
U svaim repartažy pra Biełaruś, pakazanym aŭstralijskim telekanałam SBS, žurnalist Amos Robierts nazyvaje Studio Total pravakatarami i skandalistami, adznačajučy pry hetym, što Per Kromvieł, adnak, viedaje, što pravakacyi ŭ Biełarusi mohuć mieć surjoznyja nastupstvy. Kromvieł ža upeŭnieny, što «budučynia naležyć tamu, chto raspaviadaje lepšyja historyi».