Novaja dakudrama Alaksieja Pivavarava.

Alaksiej Pivavaraŭ — aŭtar našumiełych filmaŭ pra Druhuju suśvietnuju «Ržeŭ. Nieviadomaja bitva Hieorhija Žukava»,«Brest. Krapasnyja hieroi»,«Druhaja Udarnaja. Addanaja armija Ułasava» — u svaim novym maštabnym prajekcie źviarnuŭsia da inšaj vajny, nie mienš kryvavaj i trahičnaj. Raskułačvańnie i kalektyvizacyja pačatku 1930-ch hadoŭ — heta i była sapraŭdnaja hramadzianskaja vajna z usimi jaje viečnymi prykmietami: žachami, lutaściu i raskołam hramadstva na samym strašnym uzroŭni, kali brat idzie na brata, a syn — na baćku.

Z padručnikaŭ historyi my pamiatajem, jak u kancy 20-ch Iosif Stalin vyrašyŭ pieratvaryć SSSR z ahrarnaj ŭ mahutnuju industryjalnuju dziaržavu. My pamiatajem «vialikija budoŭli» Mahnitki, Horkaŭskaha aŭtazavoda i Dnieprahes. Na žal, u tych padručnikach nie pisali, čym, a dakładniej — kim daviałosia achviaravać dziela hetaj mocy. Prykładna 10 miljonami mocnych sielskich haspadaroŭ.

Kali i čamu Stalin zapisaŭ ich u śpis vorahaŭ? Niaŭžo jon nie razumieŭ, što budzie hoład, abo śviata vieryŭ u kałhas jak idealnuju madel viaskovaha ładu? I čamu ŭ abvieščanym sajuzie siarpa i mołata, rabočych i sialan, Sierp akazaŭsia niavolnikam?

U novaj dakudramie Alaksieja Pivavarava najvialikšaja trahiedyja vioski daśledujecca nie tolki na histaryčnym, ale i na asabistym, čałaviečym uzroŭni. Tut jak z Druhoj suśvietnaj: ciažka znajści siamju, jakuju tak ci inakš nie začapiła b kalektyvizacyja. I toje, što bolšaść sučasnych ludziej prosta nie viedaje pra heta, jość jašče adnym zmročnym nastupstvam raskułačvańnia, kali ŭraz byli parvanyja ŭsie nitki, jakija złučali siemji, losy, uvieś ład žyćcia.

U filmie zaniatyja zorki pieršaj vieličyni, u ich liku — Čułpan Chamatova, Alaksiej Sierabrakoŭ i Barys Niaŭzoraŭ. Zdymki vialisia ŭ Rasii, Ukrainie, Biełarusi i Kazachstanie. Hrošy na film dała Abjadnanaja kampanija «Rusał» i asabista Aleh Dzierypaska.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?