Trośnienskaja bitva — najbolšaja pieramoha VKŁ nad Maskoŭskim vialikim kniastvam u XIV stahoddzi.
Adbyłasia jana 21 listapada 1368 hodu (u aŭtorak, na Uviadzieńnie; niekatoryja krynicy padajuć pamyłkovuju datu 21 śniežnia) na race Trośnie. Kampanija 1368 hoda («pieršaja Litoŭščyna» maskoŭskich letapisaŭ) była raspačata Alhierdam u padtrymku sajuznaha VKŁ Cviarskoha kniastva.
Alhierd, zhadvajuć letapiscy, zaŭždy trymaŭ płany pachodaŭ u sakrecie, nie raskryvajučy ich da apošniaha momantu navat najbližejšym.Spracavała takaja taktyka i hetym razam. Maskoŭskaja vyviedka była peŭnaja, što licviny pryjduć z boku Rževy, miž tym Alhierd raptoŭna źjaviŭsia z paŭdniovaha zachadu i zaśpieŭ vialikaha kniazia maskoŭskaha Dźmitryja (budučaha Danskoha) źnianacku, piša «Encykłapiedyja historyi Biełarusi». Złamaŭšy supraciŭ kniazioŭ Siamiona Dźmitryjeviča
Ciažkaŭzbrojenaja litoŭskaja końnica ŭščent razhramiła jaje, abodva vajavody i amal usie ratniki byli zabityja ci ŭtapilisia ŭ Trośnie.
Pieramoha ŭ Trośnienskaj bitvie adkryła Alhierdu šlach na Maskvu,trochdzionnaja abłoha jakoj była, adnak, biespaśpiachovaj (za hod da hetaha byŭ pabudavany muravany Maskoŭski Kreml).





