Spartoviec Andrej Kraŭčanka: U mianie padpisanty praŭładnaha lista pytajucca, jak im vyjechać za miažu
Lehkaatlet Andrej Kraŭčanka raskazaŭ, što spartoŭcy, jakija paśla vybaraŭ padpisali praŭładny list, ciapier u razhublenaści. «Što rabić?» — zadajuć jany jamu pytańni. «Užo nie viedaju. Nas u 2020 hodzie mačyli, sadzili ŭ turmu zvalniali», — vykazaŭsia Kraŭčanka. Pahavaryli ź im pra situacyju.
Andrej Kraŭčanka ŭ 2020-m pravioŭ 10 sutak na Akreścina. Byŭ zvolnieny. Paźniej razam z žonkaj i maleńkim dziciem źjechaŭ u Hiermaniju.
«Naša Niva»: Vy kazali pra padpisantaŭ praŭładnaha lista, jakija vam ciapier pišuć.
Andrej Kraŭčanka: Ich niamnoha, niekalki čałaviek. Imiony raskryvać nie budu, bo ja prystojny čałaviek.
«NN»: Heta topavyja spartoŭcy?
AK: Tak.
«NN»: Kali pačalisia hetyja paviedamleńni?
AK: Litaralna try dni tamu. Nie ad pačatku vajny, a kali ludzi zrazumieli, što kurs pačaŭ mocna raści, što dostup na mižnarodnyja spabornictvy pa lohkaj atletycy zakryvajuć.
Niekatoryja pisali nakont praŭładnaha lista: «Andrej, nam pahražali, nas prymušali padpisać, ty sam razumieješ». Za niekatorych naohuł padpisvali, a jany i nie viedali.
«NN»: Čaho jany ciapier bajacca?
AK: Jany ž padpisvali hety list, kab praciahnuć vystupać i zastacca pry svaich stypiendyjach, internatach. Heta ŭsio zabirajuć adrazu [kali vykazvaješsia suprać ułady]. Navat moj prykład pahladzicie. Ciapier jany pytajucca, što im rabić, dumajuć, jak adsiul zvalić chutčej, kab uładkavacca narmalna.
«NN»: Źjechać, kab za inšuju krainu vystupać?
AK: Tak. Ja adreahavaŭ: chto padpisvaŭ list za Łukašenku, u jaho i pytajciesia.
Fota Global Look Press
«NN»: Da tych, chto ciapier źviartajecca da vas, što adčuvajecie?
AK: Nie škada. U mianie źmiešanyja pačućci, niepryjaznaść, moža. Spartoviec — heta ž asoba, mocny čałaviek, i kali taboj kirujuć, jak chočuć, pavahi nijakaj niama. U spartoŭca zaŭsiody jość vybar, jak pastupić. My [tyja, chto vykazaŭsia suprać hvałtu] vybrali taki šlach, my ŭsie ad hetaha paciarpieli. Hetyja ludzi padpisali praŭładny list, i ciapier pačynajuć mitusicca.
Mnohija maje znajomyja kažuć: «Dy nie dapamahajcie im. Usio, što vy pieraciarpieli, niachaj taksama praz heta projduć». Nie treba tak rabić. Ciapier ahulnaja biada ŭ nas, treba niejak hetu vajnu spyniać, kab vojski našy nikudy nie išli. Tamu nam usim treba abjadnoŭvacca. A ŭžo paśla ŭsich hetych padziej budziem raźbiracca.
«NN»: Tyja, chto niepakoicca pra svaju spartyŭnuju budučyniu, što pra vajnu kažuć?
AK: Ciapier ža ščyra nichto nie skaža. Buduć kazać toje, što vyhadna, u pryncypie jak i raniej rabili. Kali list padpisvali, jany kazali: «Tam ža ŭ liście ničoha takoha niama, list pa-za palitykaj, kab možna dalej było sportam zajmacca». Hetak sama i ciapier buduć vykručvacca.
Mnie siońnia adnakłaśnica napisała: «Što ž ty za Danbas tak nie zastupaŭsia?» Čałaviek byŭ suprać Łukašenki, byŭ za bčb — i ciapier za Pucina. I takich šmat, ja zrazumieć nie mahu, čamu.
My ž spaborničajem z chłopcami z Ukrainy. Jany pišuć: «Jak vašy spartoŭcy mohuć dumać, što my sami bambim svaich ludziej?»
Ja z baćkam svaim nie razmaŭlaju. Jon u Maskvie, pramyty Sałaŭjovym, Kisialovym, Skabiejevaj. Jon sam vajskoviec były, taksama pačynaje pra Danbas, pra NATA. Ja jamu tłumaču: Ukraina choča narmalna žyć, tamu i imkniecca ŭ Jeŭrasajuz. A Rasija ŭ halečy i choča, kab astatnija tak taksama žyli.
«NN»: Spartoŭcy ŭ vas pytajucca, što im rabić. A što jany hatovy rabić?
AK: Uciakać.
Za ŭnutrany čempijanat nichto vialikija hrošy płacić nie budzie. Tym bolš situacyja takaja, što daviadziecca ekanomić. Nu, moža, budzie čempijanat Rasii, Kazachstana i Biełarusi.
Mužčyny bajacca, što ich buduć pryzyvać na słužbu i daviadziecca iści vajavać ni za što. Spartoŭcy zamacavany ŭ KDB, MUS, Pahraničnym kamitecie.
Ja im raju źviarnucca ŭ naš fond salidarnaści, tam padkažuć. Ciapier realna situacyja žudasnaja, tamu nam treba zabyć usie kryŭdy na čas, abjadnacca.