Pavodle apytańniaŭ, praviedzienych sacyjałahičnaj słužbaj Hełap u 2010-2012 hh. u 154 krainach, 13% suśvietnaha nasielnictva choča pakinuć krainu svajho stałaha pražyvańnia i pierajechać žyć u inšuju.

Hełap vyznačyŭ svoj «indeks čystaj patencyjalnaj mihracyi», adymajučy ad kolkaści ludziej, jakija chacieli b u dadzienuju krainu pierajechać, kolkaść ludziej, jakija vykazvali achvotu hetuju krainu pakinuć, i dzielačy hety vynik praz kolkaść nasielnictva ŭ krainie.

Takim čynam, zhadany indeks maje dla adnych krainaŭ admoŭnuju vartaść (bolš ludziej choča z krainy emihravać, čym pierajechać u jaje), a dla inšych — stanoŭčuju (siudy ludzi chočuć pierajaždžać).

Hety indeks dla Biełarusi roŭny −14%. Padčas papiaredniaha padobnaha apytańnia, praviedzienaha Hełapam u 2007-2009 hh., indeks dla Biełarusi byŭ roŭny −11%. Heta aznačaje, što žadańnie emihravać siarod biełarusaŭ pamiž hetymi apytańniami vyrasła jak minimum na 3%.

Dla paraŭnańnia, pryvodzim vartaści hetych indeksaŭ dla niekatorych inšych eŭrapiejskich krainaŭ (u dužkach padadzieny indeks, vyznačany ŭ apytańni 2007-2009 hh.).

Šviejcaryja 136% (150%)

Šviecyja 68% (78%)

Narviehija 65% (36%)

Vialikabrytanija 53% (62%)

Hiermanija 23% (14%)

Rasija -9% (-7%)

Polšča -14% (-15%)

Łatvija -20% (-22%)

Litva -23% (-17%)

Ukraina -20% (-20%)

Vuhorščyna -20% (-15%)

Rumynija -27% (-21%)

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?