Hareźlivy vystup charyzmatyčnaj maładoj manaški šakavaŭ sudździaŭ i hledačoŭ šoŭ «The Voice of Italy».

Pavodle praviłaŭ telešoŭ, čalcy žury prasłuchoŭvajuć udzielnikaŭ prajektu, adviarnuŭšysia plačyma da sceny. Kali niechta z vystupoŭcaŭ padabajecca pradstaŭniku žury, toj advaročvajecca, kab pahladzieć na salista.

Sudździam apošniaha vydańnia «The Voice of Italy» vielmi spadabałasia vykanańnie pieśni Ališy Kiz (Alicia Keys) «No One». Kali ž jany adviarnulisia, to adkryli raty ad ździŭleńnia — pierad imi była dziaŭčyna ŭ manaskaj vopratcy.

Čalcoŭ žury svaim hołasam skaryła pradstaŭnica manaskaha ordenu ŭršulanak — 25-hadovaja Krystyna Skučča.

«Jak Vy akazalisia na prajekcie?», — zapytali sudździ. Siastra Krystyna adkazała, što jejny talent — heta padarunak, jakim jana vyrašyła padzialicca.

«Kali b ja razhledzieŭ vas padčas imšy, ja b staŭ chadzić u kaścioł stała», — hetak prakamentavaŭ vystup dziaŭčyny jašče adzin čalec žury, viadomy ŭ Italii reper J-Ax.

Nastupnaje pytańnie, na jakoje daviałosia adkazać udzielnicy, było pra toje, što Vatykan padumaje ab jejnym udziele ŭ telešou. Siastra Krystyna nia stała chavać svaich nadziejaŭ i prosta adkazała: «Ja vieru, što Papa Francišak patelefanuje mnie».

«Siastra! Siastra!», — skandavali trybuny dziela jaje padtrymańnia. Za scenaju za siastru Krystynu zaŭzieli dy trymali kułaki inšyja pradstaŭnicy jejnaha ordenu.

Siastra Krystyna adrazu stałasia zorkaju na Apeninskim paŭvostravie, pra jaje pišuć usie italjanskija vydańni. «My daŭno nia bačyli ŭ telešoŭ nia tolki manaški, ale i nastolki žyvoha vystupu, poŭnaha enerhii dy sapraŭdnaj radaści žyćcia», — napisała «Il Giornale».

Razam z tym z boku kanservatyŭnych kołaŭ pačulisia hałasy, što manašcy nie vypadaje brać udziełu ŭ šoŭ i skakać na scenie.

«Słužycie adny druhim tym daram, jaki chto atrymaŭ, jak dobryja razdaŭcy raznastajnaj łaski Boskaj», — pracytavaŭ Novy Zapaviet ŭ abaronu siastry Krystyny pradstaŭnik Rymskaj kuryi kardynał Džanfranka Ravazi.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?