U niadzielu i paniadziełak u Novaj Baravoj vialikija prablemy z vadoj — u bolšaści damoŭ jaje niama. A jašče pobač z rajonam źjaviłasia try bijaprybiralni bieł-čyrvona-biełaj rasfarboŭki, piša Tut.by.
Što adbyvałasia ŭčora i što adbyvajecca siońnia?
Prablemy z vadoj ŭ Novaj Baravoj pačalisia jašče ŭčora. Jak paviedamlajuć žychary, vada źnikła kala 9 ranicy. Potym žychary i kampanija «A-100 kamfort», jakaja ich absłuhoŭvaje, damahlisia taho, što kala 11 ranicy ŭ rajon pryjechała avaryjnaja słužba «Minskvodakanała». U vyniku bližej da viečara vada źjaviłasia, ale potym znoŭ źnikła. Ranicaj adbyłosia toje ž samaje.
A-100 arhanizavała razdaču vady ludziam u siabie ŭ ofisie pobač z Novaj Baravoj, a «Minskvodakanał» pryhnaŭ u rajon niekalki cysternaŭ. Pobač z Novaj Baravoj, žychary jakoj aktyŭna ŭklučylisia ŭ mirnyja pratesty paśla vybaraŭ, taksama źjaviłasia try bijaprybiralni bieł-čyrvona-biełaj rasfarboŭki.
«A-100 kamfort» da hetych prybiralniaŭ dačynieńnia nie maje. Dy i stajać jany nie na absłuhoŭvanaj imi terytoryi. Tamu miascovyja ličać, što ich siudy pastaviŭ «Minskvodakanał» (jon u pryncypie i pavinien ich stavić, kali jość prablemy z vadoj). Ludziej ŭsia hetaja situacyja, miakka skazać, aburaje.
Što kažuć žychary?
— U «Minskvodakanale» kažuć, što ničoha nie viedajuć, a potym, praz peŭnuju kolkaść zvankoŭ žycharoŭ, prahavorvajucca, što čakajuć ukazańnia źvierchu. Praź niekatory čas akazvajecca, što chtości samavolna pierakryvaje ŭ kałodziežach zasaŭki padačy vady. Vodakanał ŭparta zachoŭvaje maŭčańnie, vydajučy śpiektr słoŭ ad «čakajcie» da «vyrašajem», — raspaviadaje miascovy žychar.
Jašče adzin žychar Novaj Baravoj bolš padrabiazna raspaviadaje pra zasaŭki ŭ kałodziežach.
— Ja datelefanavałasia ŭ «Minskvodakanał». U kałodziežach isnujuć zasaŭki, da jakich va ŭsich jość svabodny dostup. Pa sutnaści luby čałaviek, jaki ŭ hetym raźbirajecca, moža zasunuć jaje. U minuły raz vada źjaviłasia, bo znajšli, dzie była začynienaja zahłuška, i adčynili jaje, — kaža žychar kvartała.
Pra zasaŭki ŭ «Minskvodakanale» raspaviadali i jašče adnamu čałavieku z Novaj Baravoj.
— Tak, my [učora] damahlisia, kab uklučyli, i viedajecie, jakaja była pryčyna? Chtości źniaŭ niejkuju zasaŭku. Potym jany skazali, što niechta złamaŭ zasaŭku. Dziaŭčyna z «Minskvodakanała» nam taksama skazała, što milicyja vyśviatlaje, chto złamaŭ zasaŭku — raspaviadaje miascovy.
Ciapier u niekatorych žycharoŭ źjaviŭsia nievialiki napor vady, u inšych jaje pa-raniejšamu niama. Taja ž situacyja i pa niežyłym budynkam nakštałt dziciačych sadoŭ, supiermarkieta i škoły. Dzieści vada jość, dzieści — nie. Miascovyja žychary ličać, što ŭsia hetaja historyja — heta reakcyja na ich aktyŭnuju pazicyju i bieł-čyrvona-biełuju simvoliku.
Što kažuć U «A-100 kamfort»?
— Inžynierny skład kirujučaj kampanii «A-100 kamfort «zrabiŭ poŭny ahlad centralnaha trubapravoda vodazabieśpiačeńnia, jaki znachodzicca na bałansie UP «Minskvodakanał». U vyniku ahladu było vyjaŭlena paškodžańnie zasaŭki ŭ adnym z kałodziežaŭ pa mahistrali ad Hintaŭta da NB, z-za čaho ŭ rajonie Novaja Baravaja adsutničaje vodazabieśpiačeńnie. Dadzienyja pieradadzienyja va UP «Minskvodakanał» dla likvidacyi nastupstvaŭ, — kažuć u arhanizacyi.
Atrymać apieratyŭny kamientar u «Minskvodakanale» nie ŭdałosia.





