Vyznačeńnie troch finalistaŭ prestyžnaj premii adbyłosia 3 krasavika paśla repietycyi dyryžoraŭ-kankursantaŭ z Arkiestram Mocarteum i œnm — aŭstryjskim ansamblem novaj muzyki — u prysutnaści žury konkursu. Žury abrała spadaroŭ Vitala, Tobiasa i Chankiola, i ich nastupnym krokam stanie dyryžyravańnie hadzinnym kancertam na Zalcburhskim fiestyvali ŭ Aŭstryi — suśvietnaviadomym forumie muzyki i dramy.

«Ja nadzvyčaj udziačny za hety davier, pryznańnie i padtrymku, i vinšuju maich darahich kaleh Tobiasa i Chankiola i inšych udzielnikaŭ, jakija, choć i nie prajšli ŭ finał, byli vybrany z bolš čym 320 zajavak i zrabili fantastyčnuju pracu», — napisaŭ na svajoj staroncy ŭ Facebook Vital Aleksiajonak.

Finalisty: Vital Aleksiajonak, Tobias Viohierer i Chankiol Jun. Fota: facebook.com/alekseenok

Finalisty: Vital Aleksiajonak, Tobias Viohierer i Chankiol Jun. Fota: facebook.com/alekseenok

«Prychodźcie i padtrymajcie nas. Moj kancert adbudziecca 5 žniŭnia z zalcburhskaj «Kamierataj», — zaprasiŭ na svajo vystupleńnie biełaruski muzykant.

Premija maładych dyryžoraŭ Hierbierta fon Karajana — heta inicyjatyva Zalcburhskaha fiestyvalu ŭ supracoŭnictvie ź Instytutam Elijet i Hierbierta fon Karajana. Try finalisty, jakija pretendujuć na prestyžnuju premiju maładych dyryžoraŭ, ličacca adnymi z samych jarkich dyryžorskich talentaŭ nastupnaha pakaleńnia. Kožny ź ich praviadzie svoj ułasny kancert z zalcburhskaj «Kamierataj» i atrymaje šaniec pierakanać jak aŭtarytetnaje žury, tak i hledačoŭ fiestyvalu ŭ svaim majsterstvie.

Taksama pieramožca, jakoha vyznačyć žury paśla apošniaha kancerta, moža raźličvać na hrašovy pryz u pamiery 15 000 jeŭra i zaprašeńnie na Zalcburhski fiestyval nastupnaha — 2024 hoda.

Tym časam pakul idzie padrychtoŭka da finalnaha etapu konkursu, Vital Aleksiajonak anansavaŭ svaje biahučyja prajekty.

«Ja ščaślivy viarnucca ŭ Dziusieldorf, pahruziŭšysia ŭ intensiŭnyja repietycyi z darahim mnie Dziusieldorfskim simfaničnym arkiestram, — adznačyŭ jon. — U tym liku [ŭ repietycyi] nad «Mietamarfozami» Štrausa, Bazielskim kancertam i «Viasnoj śviaščennaj» Stravinskaha ŭ ramkach našaj novaj pastanoŭki ŭ Niamieckaj opiery na Rejnie. Napieradzie stolki ŭzrušajučaj muzyki i supracoŭnictva z fantastyčnymi ludźmi — jaki heta padarunak», — z natchnieńniem napisaŭ muzyka.

Dla Vitala Aleksiajonka, jaki rodam ź Vilejki, nahadajem, heta ŭžo nie pieršy dośvied pracy na mižnarodnaj akademičnaj scenie. U pazaminułym hodzie jon pracavaŭ hałoŭnym dyryžoram u arkiestry Miunchienskaha ŭniviersiteta. U kastryčniku 2021 hoda pieramoh u konkursie dyryžoraŭ imia Artura Taskanini — zaniaŭ I miesca, atrymaŭ pryz hladackich simpatyj. U 2022 hodzie byŭ zaprošany ŭ teatr La Scala dla pastanoŭki opiery «Maleńki prync» pavodle kazki Ekziupiery, a zatym byŭ pryznačany na pasadu dyryžora ŭ Niamieckaj opiery na Rejnie.

Na pačatku hoda Vital Aleksiajonak byŭ zaprošany na pasadu hałoŭnaha zaprošanaha dyryžora ŭ sicylijski Teatr Masima Bielini ŭ Katanii.

Čytajcie:

«Kab adnojčy viarnucca dachaty». Hanna Šarkunova napisała pieśniu na słovy Maksima Znaka

«Nie treba mianie chavać z pompaj, ja ž nie na vajnu idu». Jakija zahadki tojać tastamienty i epitafii časoŭ VKŁ?

89-hadovy Kastuś Ćvirka: Budu žyć, pakul nie vydam usie 200 tamoŭ «Biełaruskaha knihazboru»!

Клас
6
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
1
Сумна
0
Абуральна
2