«My nikoli ni ad kaho nie pacierpim, pakul ja prezident, kab nas bili, kab nas šturchali, kab nam bili mordu. Hetaha nikoli nie budzie», — zajaviŭ Alaksandr Łukašenka 6 śniežnia na IV Usiebiełaruskim narodnym schodzie.

«Dla hetaha vam treba abrać inšaha prezidenta, i ja budu zmahacca za svaju krainu, čaho b mnie ni kaštavała», — skazaŭ jon.

Zajava była zroblena ŭ kantekście adnosin z Rasijskaj Fiederacyjaj. «Nam zaŭsiody było niaprosta supracoŭničać z novaj Rasijaj. Ale inšaj niama, heta i naša Rasija, tam žyvuć ruskija ludzi, našy ludzi, i my hatovyja ź imi pracavać», — padkreśliŭ biełaruski kiraŭnik.

«Kažučy pra Rasiju, pytańnie ž nie ŭ asobie, što voś Łukašenka taki, voś jon kanflikty, taki-siaki, nie. Pytańnie nie ŭ hetym, pytańnie tolki ŭ ekanomicy, ja hatovy ciarpieć usio, brud, što chočacie dziela svajoj krainy, dziela ludziej, ale ja nie mahu pahadzicca, kali mnie pad novy hod u dva razy ŭźnimajuć ceny. Jak tady budavać dziaržavu dla naroda?» — zajaviŭ Łukašenka.

«Ci ž heta narmalna, što my kožny hod pad Novy hod — u kaho, u ludziej, śviata, a ŭ nas ad prezidenta da kiraŭnika departamienta ŭsich ministerstvaŭ prykładajem

šmat namahańniaŭ ŭ Maskvie abo jašče niedzie, vyprošvajučy łyžku dziohcia ci barel nafty, abo kubamietr hazu? Heta nienarmalna», — miarkuje biełaruski kiraŭnik.

«Za piacihodku ŭ čatyry razy pavysiłasia cana na haz. Jakaja kankurencyja na ahulnym rynku, u tym liku na rasijskim! Ja kolki razoŭ kazaŭ: darahija maje, kali vy ŭviali abmiežavalnyja miery na pastaŭku našaj pradukcyi ŭ Rasiju, vy nie tolki nas udaryli — vy ŭdaryli siabie, tamu što naša ekanomika, našy pradpryjemstvy dajuć pradpryjemstvam Raisi pracu, dzie pracujuć 15 młn. rasijan. My adtul biarom syravinu i kamplektujučyja, vy nas „rubicie“, vy „rubicie“ hetych ludziej», — skazaŭ Łukašenka.

Jon padkreśliŭ, što, kali biełaruskija pradpryjemstvy nie buduć pracavać na rasijskim rynku, nie budzie hrošaj dla apłaty nafty i hazu.

«Kali my jedziem u Vieniesuełu, heta nie tamu, kab ukałoć Rasiju.

Kali my pampujem naftu pa trabapravodzie cieraz Ukrainu Adesa-Brody, heta nie tamu, kab niejak jaje tam prynizić i h.d. U nas vyjścia inšaha niama», — zajaviŭ Łukašenka.

«My z zadavalnieńniem pa trubach, jakija jość, pampavali hetuju naftu, razam z rasijanami pierapracoŭvali b jaje i pradavali. My hetymhaz hatovyja pampavać. Navošta hety „Nord Strym“, kali my pabudavali hazapravod Jamał-Jeŭropa i pobač pakłali fundamient dla druhoj nitki jašče ŭ časy Rema Viachirava, kali razvaliŭsia Saviecki Sajuz. Ja ź im chadziŭ pa hrazi i budavaŭ hety hazapravod jašče chłopcam-prezidentam. My pabudavali dla druhoj nitki — nie, cieraź Biełaruś nie budziem kłaści, nienadziejny partnior, davajcie praz Bałtyku, tam bolš nadziejna. Nu što ž, heta prava tych, chto vyrablaje hety haz, ale my taksama majem prava šukać alternatyvu, i my jaje znojdziem. Znajšli pa nafcie, znojdziem i pa pryrodnym hazie», — paabiacaŭ Łukašenka.

«Treba razumieć adno: my nie darmajedy, my ni ŭ kaho ničoha nie prosim i prasić nie budziem, — padkreśliŭ jon. — My nie stali na kaleni, my nie ŭpali, my ŭ ziamlanki nie papaŭźli, vytrymali, vytrymajem usio. Ale i ruskim ludziam, i navat nie ludziam, a rasijanam treba razumieć, što ŭ ich bolš niama bolš nadziejnaha siabra, u ich niama bolš važnaj zadačy, čym utrymać, kali chočacie, Biełaruś u svaich stratehičnych intaresach».

«Tut, na zachodnich miežach našaj niekali ahulnaj, ja liču, Ajčyny, my zaŭsiody byli i budziem nadziejnaj aporaj rasijanam, ruskim ludziam. My hatovyja vykonvać svaje funkcyi pa zabieśpiačeńni samaha śviatoha siońnia: biaśpiecy dziaržaŭ. Kali vy dumajecie, što biaśpieka siońnia nie maje nijakaha značeńnia, pamylajeciesia. I vybary našy siońnia treba razhladać nie praz pryzmu abiacańniaŭ, u tym liku i maich, a praz pryzmu vyžyvalnaści, biaśpieki dziaržaŭ, tym bolš Rasii», — skazaŭ Łukašenka.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?