«Mnie zdajecca, što
Pavodle słoŭ Łukašenki, «vučonaha premjera, akademika, my ŭziali va ŭrad. Ja dumaju, ciapier jon pavinien adčuvać hetuju adkaznaść, budziem pahladvać, što tam, pad toŭščaj ziamli, pa jakoj my chodzim. Mnie zdajecca, što nam treba surjozna pahladzieć na nietry. Nie moža być, kab čałaviek šukaŭ — i nie znajšoŭ. Štości znojdziem».
0
0
0
0
0
0