publikavany poŭny śpis abstalavańnia, pastaŭki jakoha ŭ Biełaruś zabaronieny Savietam Jeŭrasajuza.
Zhodna z pastanovaj savieta, zabaroniena «pradavać, pastaŭlać, pieradavać ci ekspartavać, niepasredna abo ŭskosna, abstalavańnie, jakoje moža być vykarystana dla ŭnutranych represij, niezaležna ad taho, ci vyrablena jano ŭ ES, luboj asobie, arhanizacyi ci orhanu ŭ Biełarusi abo dla vykarystańnia ŭ Biełarusi».
U śpis abstalavańnia, na pastaŭki jakoha raspaŭsiudžvajecca embarha ES, uklučana:
1. Ahniastrelnaja zbroja, bojeprypasy i źviazany ź imi invientar, a mienavita:
1.1. Ahniastrelnaja zbroja, jakaja nie rehulujecca Častkaj 1 i Častkaj 2 Ahulnaha vajennaha śpisu Jeŭrapiejskaha sajuza (Ahulny vajenny śpis);
1.2. Bojeprypasy, śpiecyjalna raspracavanyja dla ahniastrelnaj zbroi, zhadanaj u punkcie 1.1, i śpiecyjalna raspracavanyja dla jaje detali;
1.3. Zbrojevyja pryceły, što nie rehulujucca Ahulnym vajennym śpisam.
2. Bomby i hranaty, što nie rehulujucca Ahulnym vajennym śpisam.
3. Nastupnyja transpartnyja srodki:
3.1. Transpartnyja srodki, asnaščanyja vadamiotami, śpiecyjalna raspracavanyja abo madyfikavanyja dla baraćby ź biesparadkami;
3.2. Transpartnyja srodki, śpiecyjalna raspracavanyja abo madyfikavanyja dla elektryfikacyi z metaj adbivańnia napadnikaŭ;
3.3. Transpartnyja srodki, śpiecyjalna raspracavanyja abo madyfikavanyja dla źniščeńnia barykad, u tym liku budaŭničaje abstalavańnie z balistyčnaj abaronaj;
3.4. Transpartnyja srodki, śpiecyjalna pryznačanyja dla dastaŭki abo pieravodu źniavolenych i/abo zatrymanych;
3.5. Transpartnyja srodki, śpiecyjalna pryznačanyja dla razhortvańnia mabilnych barjeraŭ;
3.6. Detali dla transpartnych srodkaŭ, zhadanych u punktach 3.1–3.5, śpiecyjalna raspracavanyja z metaj baraćby ź biesparadkami.
Zaŭvaha 1: Hety punkt nie rehuluje aŭtamabili, śpiecyjalna raspracavanyja dla metaŭ pažaratušeńnia.
Zaŭvaha 2: Dla metaŭ punkta 3.5 termin «transpartnyja srodki» ŭklučaje pryceły.
4. Vybuchovyja rečyvy i nastupnaje źviazanaje ź imi abstalavańnie:
4.1. Abstalavańnie i prystasavańni, śpiecyjalna raspracavanyja dla praviadzieńnia vybuchaŭ elektryčnymi ci nieelektryčnymi srodkami, uklučajučy pulty, detanatary, zapalnyja prystasavańni, uzmacnialniki vybuchu, detanirujučyja šnury i śpiecyjalna raspracavanyja detali dla ich; za vyklučeńniem śpiecyjalna raspracavanych dla kankretnaha kamiercyjnaha vykarystańnia, funkcyjaj jakich nie źjaŭlajecca praviadzieńnie vybuchaŭ (naprykład, nahniatalnyja prystasavańni dla aŭtamabilnych padušak biaśpieki, zaścierahalnyja razradniki ad pieranapružańnia, pažaratušylnyja prystasavańni) i ŭ jakich spracoŭvajuć abo ekspłuatujucca vybuchovaniebiaśpiečnyja srodki;
4.2. Padoŭžanyja zarady, što nie rehulujucca Ahulnym vajennym śpisam;
4.3. Inšyja vybuchovyja rečyvy, što nie rehulujucca Ahulnym vajennym śpisam rečyvaŭ, i nastupnyja źviazanyja ź imi rečyvy:
a. amatoł;
b. nitracelułoza (jakaja ŭtrymlivaje bolš za 12,5% azotu);
c. nitrahlikol;
d. pientaerytrytołtetranitrat (TEN);
e.
f. 2,4,
5. Nastupnaje zaścierahalnaje abstalavańnie, jakoje nie rehulujecca Častkaj 13 Ahulnaha vajennaha śpisu:
5.1. Broniekamizelki, jakija zaścierahajuć ad kul ci chałodnaj zbroi;
5.2. Kaski, što zaścierahajuć ad kul i/abo askołkaŭ, šlemy, šlemy i ščyty dla baraćby z masavymi biesparadkami, ščyty balistyčnaj abarony.
Zaŭvaha: Hety punkt nie rehuluje:
— abstalavańnie, śpiecyjalna raspracavanaje dla spartyŭnych mierapryjemstvaŭ;
— abstalavańnie, śpiecyjalna raspracavanaje dla arhanizacyi biaśpieki rabot.
***
6. Simulatary, za vyklučeńniem tych, što rehulujucca Častkaj 14 Ahulnaha vajennaha śpisu, dla navučańnia stralbie z ahniastrelnaj zbroi, i śpiecyjalna raspracavanaje dla hetaha prahramnaje zabieśpiačeńnie.
7. Prybory načnoha bačańnia, abstalavańnie dla nazirańnia z vykarystańniem ciepłavizijnych pryboraŭ i
8. Kalučaja stužkavaja zaharoda.
9. Vajennyja nažy, bajavyja nažy i štyki ź lazom daŭžynioj bolš za 10 sm. 10. Vytvorčaje abstalavańnie, śpiecyjalna pryznačanaje dla elemientaŭ, zhadanych u hetym śpisie.
11. Śpiecyjalnyja technałohii dla raspracoŭki, vytvorčaści abo vykarystańnia pradmietaŭ, zhadanych u hetym śpisie.