Ź Biełaruśsiu jamu daviałosia raźvitacca na chvali papularnaści: jahonaja prahrama zastavałasia adzinaj na Biełaruskim telebačańni, da ŭdziełu ŭ jakoj zaprašalisia nie tolki apałahiety režymu, ale i hramadskija dziejačy ź liku «pamiarkoŭnych» apanientaŭ ułady. Namahajučysia dakapacca da iściny, Darafiejeŭ časta zahaniaŭ u tupik svaimi pytańniami čynoŭnikaŭ, jakija za apošnija paŭtara dziasiatka hadoŭ paprostu advykli ad dumki, što ich moža «padstavić» dziaržaŭnaje telebačańnie. Pra minułaje i sučasnaść z aŭtaram i viadučym prahramy «Partrety ź Siarhiejem Darafiejevym».

— Chutka hod z momantu pamiatnaha efiru tok-šoŭ «Vybar» 19 śniežnia 2010 hodu, jakoje stała pavarotnym u losie Siarhieja Darafiejeva. U niemałoj stupieni hetamu paspryjała staršynia CVK Biełarusi Lidzija Jarmošyna, jakaja na znak pratestu suprać «pravakacyjnych pytańniaŭ» demanstratyŭna syšła sa studyi. Praź niekalki dzion demarš Jarmošynaj padtrymaŭ Alaksandr Łukašenka, jaki zahadaŭ «pastavić na miesca maładoha žurnalista». Chacieli jany rasparadzicca tvaim losam ci nie, ale ciapier tvaja karjera faktyčna z nula pačynajecca ŭ inšaj krainie. Z tvajho hledzišča, nakolki adekvatnyja kryŭdy čynoŭnikaŭ?

— Dy rasparadzilisia nie tolki maim losam… Ale kab havaryć pra adekvatnaść kryŭdaŭ čynoŭnikaŭ, treba havaryć pra adekvatnaść uvohule ŭsiaho taho, što adbyvajecca ŭ Biełarusi. Pra što tut možna havaryć? Nu voś i ja skažu: tak, treba vypuścić palitźniavolenych. I što? Mianie niechta pačuje, heta niešta źmienić? Adnak prosta siadzieć nielha.

Treba damahacca vyzvaleńnia ludziej roznymi šlachami, u tym liku i nie ŭ łabavuju, tonkimi mietadami. Damahacca hetaha pavinny my ŭsie, u kaho na što chapaje mahčymaściaŭ.
Heta pieršaje. Pa-druhoje,
što tyčycca kryŭdaŭ tych, chto ŭva ŭładzie. Im treba kryŭdzicca tolki na siabie. Tamu što ŭva ŭsich biedach Biełarusi vinavatyja tolki jany.
A nie jakijaści tam najmity-vorahiz-za miažy, i ŭžo tym bolš nie my — ludzi, biełarusy, jakim raptam zduru zachaciełasia pajechać u adpačynak ci niezrazumieła čamu kupić dalary ci jeŭra. Voś jakija my ŭsie škodniki! Prabačcie nas, što my žyviom. Situacyja dachodzić užo da absurdu. Tut užo bolš niejkija trahikamičnyja składniki.

— Mahčyma, za apošnija paŭtara dziasiatka hadoŭ biełaruskija aficyjnyja asoby nastolki advykli navat ad hipatetyčnaj mahčymaści apynucca pad prycełam krytyki dziaržaŭnych ŚMI, što nie ŭsprymajuć jaje ni ŭ jakim vyhladzie? I kali na niezaležnyja miedyi prosta nie źviartajuć uvahi, to dziaržaŭnaja prapahanda — sprava inšaja. Jany što, pryvatyzavali hetuju śfieru?

— Treba razumieć, što tak. My ž bačym, što mienavita tak i adbyvajecca. Ale voś takimi adnosinami i pavodzinami ŭłada praciahvaje ŭpeŭniena piłavać suk, na jakim siadzić. Biełaruskija aficyjnyja asoby advykli ad krytyki ŭ pryncypie. Časy, u jakija my zaraz žyviom, jany vielmi niebiaśpiečnyja. Tamu što

va ŭładnaj častki ścirajucca maralna-duchoŭnyja miežy; etyčnyja padychody transfarmujucca i trahiedyja pačynajecca tady, kali ŭłada pačynaje ličyć, što mienavita jana — miaryła dabra i zła.
Ale ž Boha zamianić nielha! I voś hety padychod — źvierchu ŭniz — adčuvajecca ŭsiudy, ad stalicy da vioski. Jon pačynaje pranikać u hałovy ludziej. I kali praces praciahvajecca hadami, ludzi pačynajuć dumać, što, značyć, tak i treba. Voś u čym biada. Kali havorać pra demakratyju — heta praŭda.
Demakratyja — heta tonkija nastrojki. Heta sistema hruzaŭ i supraćvahaŭ, tut juściravać i spraŭdžvać pastajanna treba, uzvažvać i analizavać. Heta vielmi składanaja budoŭla, niaprostaje budaŭnictva dziaržaŭnych instytutaŭ i ich dziejnaści. A rvanuć ryčah i tut ža atrymać vynik — nu, kaniečnie, tak našmat praściej.

— Paśla dvuch miesiacaŭ pracy va Ŭkrainie ci možaš pahadzicca z papularnym vyrazam «nie było b ščaścia, dy niaščaście dapamahło»? Inšymi słovami, ty ciapier na svaim miescy?

— Skazać, što ŭ Kijevie ja ščaślivy, a ŭ Minsku byŭ nieščaślivy — heta hłybokaja pamyłka. Ale fakt, što ŭ Kijevie ja maju mahčymaść rabić dla Biełarusi bolš, čym moh by zrabić, znachodziačysia ŭ Minsku. Narešcie, samaje važnaje: pracavać zaraz na Biełaruskim telebačańni — voś što złačynstva, a nia ŭziać i adjechać. Što, uśmichacca ŭ kadry i čytać sami viedajecie što? Tamu, kali kazać nie tolki pra telebačańnie, ale i ŭvohule pra ŭsich biełarusaŭ (a ja časta dumaju pra heta apošnim časam), mianie ździŭlaje psieŭdapatryjatyčnaść niekatorych našych ludziej. O'kiej, davajcie tady krytykavać tych žurnalistaŭ, piśmieńnikaŭ, muzykaŭ, jakija ŭ svoj čas nie vytrymali i adjechali z SSSR. Dy jany z-za miažy dla svajoj ziamli zrabili našmat bolš. Źjechali, a potym ź jašče bolšymi viedami, zdolnaściami, z vopytam viarnulisia i ŭsio addali svaim ludziam, svajoj dziaržavie.

Što ž my za kraina takaja, kali sami siabie zžyrajem? Zamiest taho kab abjadnacca (a zaraz — tym bolš) i dać zrazumieć usim, što my socyum sa svajoj hramadzianskaj siłaj. Až nie — my zapałki zapasajem i pamidory kansiervujem.
Ładna, užo stolki pra heta havaryli…

— Nakont vykazvańniaŭ adnosna złačynnaści pracy na Biełaruskim telebačańni. Šmat chto moža zaŭvažyć: ty ž sam tam pracavaŭ, i jašče nieviadoma, jak by ŭsio skłałasia, kab nie 19 śniežnia. Mahčyma, pracavaŭ by i ciapier…

— Što ja chaču tut skazać, słuchaj uvažliva. Ja skazaŭ, što

pracavać zaraz na Biełaruskim telebačańni — voś što złačynstva
, a nia ŭziać i źjechać. Da 19 śniežnia 2010 hodu dla mianie była adna Biełaruś, potym Biełaruś stała inšaja. Jak ja ŭžo pisaŭ raniej, vybuch u mietro ŭvohule ŭzarvaŭ maju hałavu, ale heta ŭžo inšaja, jašče adna historyja. Tamu,
kali pracavaŭ ja, pracavać jašče było možna, jašče možna było danosić svaje dumki. A ciapier — nielha.
Pa tym, što ja hladžu na Biełaruskim telebačańni i što čytaju na biełaruskich internet-resursach — ciapier nielha ŭvohule. Heta majo ŭražańnie, majo mierkavańnie subjektyŭnaje. I niešta mnie padkazvaje, što sa mnoj, napeŭna, pahadžajecca absalutnaja bolšaść ludziej.

— Siarhiej, jak na «Piatym kanale» ŭspryniali tvoj status «lišniaha» dla Biełaruskaha telebačańnia? Ci nie adčuvajecca niamy paprok kštałtu «panajechali, svaim pracavać nie dajuć…»? Bo nie sakret, što ekspansija rasiejskich viadučych, asabliva ŭ šou-prahramach, vyklikaje nieprychavanaje niezadavalnieńnie. Urešcie, jak u Kijevie ŭładkavany tvoj pobyt?

— Moj status pryniali, i nijakaha paproku niama. Na kanale, chaču skazać, dyj uvohule va ŭkrainskaj miedyja-prastory ŭsie ŭsio razumiejuć, u tym liku što tyčycca, naprykład, majoj historyi. A krytyka, jakaja časam hučyć u internecie — maŭlaŭ, «panajechali»-to ja nia viedaju, jak heta možna ŭsprymać surjozna. U časy intehracyjaŭ — i kulturnaj, i palityčnaj — taki padychod prosta prymityŭny. Tamu ja nia budu navat čas tracić, tut usio biez kamientaroŭ. Nu, a z pobytam usio ŭ paradku. Tak, ja ŭładkavany, usio narmalna.

— Nakolki tabie samomu cikava pracavać na Ŭkrainskim telebačańni? Jakaja pryncypovaja roźnica z raniejšaj dziejnaściu na ANT?

— Što tyčycca roźnicy, to, skažu ščyra, mnie tut pracavać cikava. I ja rastu. Mahu skazać, što kožnaje svajo intervju, kali kazać ab pradukcie, jakim ja niepasredna zajmajusia, kožny svoj vypusk prahramy «Partrety» rychtuju minimum try dni. Dakładniej, troje sutak. Čytaju pra čałavieka, pišu z ranicy da viečara. Astatnija čatyry dni tydnia ŭ mianie sustrečy — z palitykami, z kalehami-žurnalistami, z palittechnołahami, znajomstva z navinami, analiz situacyi, prahnazavańnie. I pradusarskaja praca, kali havaryć pra telebačańnie. A ŭvohule, što tyčycca ŭkrainskaha rynku, to 

tut, kaniečnie, vializnaja kankurencyja. Tamu kožny ŭzdych, kožnaje pytańnie pavinny trymać hledača.
Ja heta vielmi dobra razumieju i adčuvaju. Z dapamohaj i hetaha adčuvańnia, jak mnie chočacca vieryć, ja rastu. Čamuści ja pierakanany, što i ŭ Biełarusi budzie hetak ža. Prynamsi, sa mnoj salidarnaja absalutnaja balšynia ŭkrainskich palitykaŭ dyj prosta ludziej.

— Padčas hutarak z ukrainskimi kalehami davodzicca čuć niamała skarhaŭ na ciažkaści ŭ ich pracy. Adnak kali bačyš, kolki tut elektronnych, drukavanych, internetnych ŚMI, «płač Jarasłaŭny» padajecca krychu naciahnutym. Ci možna ŭvohule paraŭnoŭvać situacyju na miedyja-rynkach dźviuch dziaržavaŭ?

— Paraŭnoŭvać možna i treba. Kali my paraŭnoŭvajem, tolki tady my pačynajem razumieć, u čym my dobryja, a ŭ čym nia vielmi. I što nam uvohule treba mianiać tut i ciapier. Tamu, kali skardziacca ŭkrainskija kalehi na ciažkaści ŭ pracy, to heta nasamreč tak. Tut šmat prablemaŭ. I kali jość žurnalisty, niezadavolenyja situacyjaj ci abstavinami našaj pracy, jakija prapanujucca ŭładami, to, značyć, heta niezadavolenaść pa spravie. Voś hety momant prafukać nielha. Inakš hetaje pakul prostaje niezadavalnieńnie źmienicca sapraŭdnym płačam, a potym užo budzie pozna. Ale ciapierašniaja, tak krytykavanaja ŭkrainskaja ŭłada razumieje:

navat pry centralizacyi ŭłady, navat pry pabudovie ŭładnaj viertykali demakratyja vielmi nieabchodnaja. Inakš narod prosta źmiacie ŭładnyja kanstrukcyi.
I voś tut hetaja to kinietyčnaja, to patencyjnaja enierhija ŭkrainskaha socyumu, jakaja pierachodzić adna ŭ adnu, vielmi adčuvajecca. I ŭłada nie ryzykuje joju pahardžać. Jakraz spracoŭvaje sistema hruzaŭ i supraćvahaŭ. Ale, razam z tym, tut jość šmat i palityčnaj kryvadušnaści, hulniaŭ na losach narodu, zdradnictva. Zrešty, heta ŭłaściva roznym krainam, kali pa-hramadziansku hramadctva jašče nie saśpieła. Ale Ukraina idzie hetym šlacham, Biełaruś idzie šlacham inšym.

— Sapraŭdy, i šarahovyja ŭkraincy, i pradstaŭniki apazicyi ŭsio čaściej vykazvajuć aściarohu ad sutnasnaha zbližeńnia palityčnych režymaŭ u Minsku i Kijevie. Z ułasnych adčuvańniaŭ: ci nie pryviaduć zapazyčańni biełaruskaha dośviedu, siarod inšaha, i da cenzury na infarmacyjnym poli Ŭkrainy?

— Tak, va Ŭkrainie ciapier usio čaściej havorać pra Biełaruś — maŭlaŭ, sapraŭdy, kab ža ž i my nie pajšli hetym šlacham vykaranieńnia inšadumstva. Pra što ja taksama časta dumaju. Ale 50 miljonaŭ čałaviek, ja ŭpeŭnieny, hetaha nie dapuściać.

10 miljonaŭ jašče možna ŭziać u kułak, a 50 miljonaŭ — nikoli. Tym bolš tut mientalnaść inšaja
, choć ja nie lublu razmoŭ pra mientalnaść, u hetym jość niejki elemient słabaści. Ale praŭda, što tut mientalnaść nie takaja. I što tyčycca słavutaj svabody słova, to jana, viadoma, nieparaŭnalnaja ź biełaruskaj. Tut u pryncypie inšy miedyjny rynak. Što tyčycca niejkich paraŭnańniaŭ, to i tak, ščyra kažučy, usio zrazumieła. Pakul u Biełarusi nia budzie takoj ža svabody mierkavańniaŭ, choć by jak va Ŭkrainie — ź ciapierašnimi taksama niedachopami — ničoha dobraha ŭ nas nie adbudziecca.

— Paśla padziejaŭ 19 śniežnia va Ukrainie asieła niamała biełaruskich demakratyčnych aktyvistaŭ, jakija apasajucca represijaŭ na radzimie. Chtości plonna pracuje, jak Viačasłaŭ Siŭčyk, chtości adsiedžvajecca. Ci mahčymaje źjaŭleńnie kahości ź ich u tvajoj prahramie? I nakolki ŭvohule biełaruskaja tema cikavić ukrainskich hledačoŭ?

— Słova «adsiedžvajucca» niapravilnaje ŭ pryncypie, i dla mianie dziŭna, što vymaŭlaješ jaho mienavita ty. Ja nie biarusia sudzić pra niejkich kankretnych ludziej, ale kali aktyvisty demakratyčnaha ruchu, palityki adjechali, to ja nia dumaju, što jany adsiedžvajucca. Jany aktyvisty, jany rastuć, raźvivajucca, dumajuć, analizujuć i dapamahajuć Biełarusi z tych krainaŭ, u jakich jany zaraz znachodziacca. Pry hetym jany, kaniečnie, mohuć i pamylacca, uva ŭsich jość prava na pamyłku. Ale ja nia dumaju, što jany adsiedžvajucca i biaździejničajuć. Chutčej, adsiedžvajucca tyja, chto maŭčyć, naciahvaje na vočy šapku i pierabiežkami pierasoŭvajecca pa Miensku. Voś tyja sapraŭdy adsiedžvajucca.

— Pad markaj «zmaharoŭ» źjechali nia tolki aktyvisty apazycyi…

— Heta tak, ale

luby čas praviaraje ludziej.
I ciabie ŭ tym liku, i mianie ŭ tym liku. Jon usich nas praviaraje, i my lepš siabie paznajom. Na pačatku vosieni ja sustrakaŭsia z Kšyštafam Zanusi i katory ŭžo raz padziakavaŭ jamu za jaho žadańnie dapamahčy, kali ŭ mianie ŭźnikli prablemy. Dyk voś Zanusi skazaŭ słovy pra toje, što mienavita takija niaprostyja časy praviarajuć ludziej, rasstaŭlajuć usich pa svaich miescach i pa šalach. Daj Boh, kab takich ciažkich časoŭ nie było, ale mienavita takija časy dajuć zrazumieć, što my ź siabie ŭjaŭlajem… Praciahvajučy temu mahčymaj cikavaści da biełaruskaj tematyki z boku ŭkrainskaj aŭdytoryi, chaču adznačyć, što ŭkraincy samadastatkovyja. Nie skažu, što ich vielmi cikavić toje, što adbyvajecca ciapier u Biełarusi. Čaściej za ŭsio jany zadajuć pytańnie: «I jak vy tam žyviacie?» Prosta kab daviedacca — jak. Albo toje samaje pytańnie — i jak vy tam žyviacie, — ale ź inšaj intanacyjaj, to bok spačuvalna. Tamu, uzdymajučy biełaruskuju tematyku ŭ svaich efirach, ja kažu: Biełaruś dla Ŭkrainy — heta madel padziejaŭ. Bo štości z taho, što adbyvajecca ŭ Biełarusi, moža paŭtarycca i va Ukrainie. Tady ludzi pačynajuć słuchać.

— Pry jakich umovach ty znoŭ bačyš siabie ŭ Biełarusi, u efiry Biełaruskaha telebačańnia?

— Paśla ŭsich tych padziejaŭ, jakija pierakrucili majo žyćcio i žyćcio ŭ Biełarusi, ja ŭvohule nia buduju płanaŭ. Pra heta ja ŭžo niejak pisaŭ u svaim liście hledačam. Adkaz na hetaje pytańnie padkaža tolki čas. Ale ja viedaju adno — ja viarnusia. A kali i ź jakoj dolaj svajho ŭdziełu ŭ biełaruskaj žurnalistycy — pakul skazać składana… Kaniečnie,

ja vielmi sumuju, nizki pakłon majoj lubimaj Biełarusi. Kožny raz, jak pryjazdžaju ŭ Biełaruś, ja razumieju tyja słovy i tyja dumki, jakija ŭ svoj čas ahučvali i Kupała, i Kołas, kali jany pisali pra toje, što takoje zrabić krok pa toj ziamli, dzie ty naradziŭsia.
Kali my čytajem hetyja tvory ŭ škole, u instytucie, nam padajecca, što heta prosta pryhožyja emocyi, heta patryjatyčnyja pieražyvańni, ale my nie adčuvajem heta sercam i hałavoj. A kali ty žyvieš u inšaj krainie i viartaješsia na radzimu, to ty heta pieražyvaješ sam i razumieješ, nakolki heta praŭda. Choć, jak ja ŭžo kazaŭ raniej, Ukraina dla mianie — druhaja radzima, ale Biełaruś była, jość i budzie zaŭsiody pieršaj. Voś moj adkaz.

Aŭtarskaja prahrama «Partrety ź Siarhiejem Darafiejevym» vychodzić na ŭkrainskim «Piatym kanale» kožny aŭtorak. Efir ad 22 listapada — z kolišnim ambasadaram Ukrainy ŭ Biełarusi, «palavym kamandziram» Majdanu Ramanam Biaśśmiertnym.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?