1 sakavika sioleta adbyłasia na sajcie radyjo «Svaboda» (RS) anłajn-kanferencyja ź viedamym niamieckim dyplamatam Hansam-Hieorham Vikam. Adna sa słuchačak zadała jamu dva pytańni: «Što Vy viedajecie ab Biełaruskaj Narodnaj Respublicy? I ad jakoj daty adličajecie paŭstańnie sučasnaj biełaruskaj dziaržaŭnaści?»

U adkazach sp. Vik nazvaŭ BNR 1918 hodu «niezaležnaj dziaržavaj», zaznačyŭšy pry hetym, što dziaržava hetaja «była praz chutki čas zachoplenaja kamunistami». Ale

słuchačka chacieła pačuć bolš ad upłyvovaha zamiežnaha dyplamata. «Ci nie ličycie Vy,- papytałasia jana, — što, kab praduchilić źniščeńnie Biełarusi, varta Radzie BNR nadać status časovaha ŭradu Biełarusi ci ŭradu na vyhnańni? Chto, na Vaš pohlad, pavinien byŭ by inicyjavać praceduru?»

Hans-Hieorh Vik adrazu ž zajaviŭ kateharyčna: «Rada BNR siońnia nia moža być pryznanaj anivodnaj dziaržavaj uradam u vyhnańni».

Kateharyčnaść zajavy sp. Vika pra niepryznavańnie Rady BNR abumoŭlena, jak vyhladaje, jahonaj dalejšaj zajavaj.

A skazaŭ jon voś što: «Paśla antykanstytucyjnaha pieravarotu ŭ 1996-m nichto tak i nie pasprabavaŭ stvaryć emihracyjny ŭrad u zamiežžy. Pra heta možna pačać dumać ciapier, uličvajučy apošniuju napružanaść u stasunkach pamiž EZ i Mienskam».

Dyk ci nie ahučvaje hetym sp. Vik (svoj asabisty ci kalektyŭny?) prajekt stvareńnia emihracyjnaha ŭradu Biełarusi, składzienaha z novych biełaruskich palityčnych emihrantaŭ? I Kali tak, to jon hłyboka pamylajecca, što hetki ŭrad pavinien farmavacca ŭ abchod histaryčnaje Rady BNR. Naadvarot, usiaki biełaruski zamiežny ŭrad budzie najbolš efektyŭnym, kali jon budzie sfarmavany na idejnaj bazie Biełaruskaj Narodnaj Respubliki.

Dziejnaść zamiežnaha ŭradu musić mieć pad saboj histaryčny hrunt, idejnuju spadčynu, losy papiarednich dziejačoŭ-patryjotaŭ, a taksama precedenty pryznavańnia Rady jak instytucyi j Rady jak nośbita idei niezaležnaje biełaruskaje demakratyčnaje dziaržavy.

Choć dyplamatyčnaja historyja Biełaruskaj Narodnaj Respubliki j Rady BNR vyvučanaja tolki ŭ ahulnych abrysach, fakty pryznańnia Rady BNR jak uradu na vyhnańni, asabliva pryznańnia de facto, ahulnaviedamyja. Rada BNR, pry roznych staršyniach, była pryznavanaja praz supracoŭnictva ź joju z boku roznych uradaŭ u roznyja časy. Varta pryhadać tut supracoŭnictva Rady pad staršynstvam Piotry Krečeŭskaha z čechasłavackim uradam, a pad staršynstvam Mikoły Abramčyka — z uładami Złučanych Štataŭ. Staršynia Rady BNR Ivonka Surviłła ŭ niadaŭnym časie praviała šerah sustrečaŭ z pradstaŭnikami ŭradaŭ u stalicach Čechii, Polščy, Estonii j Łatvii.

Navat urad Respubliki Biełaruś na pačatku 1990-ch pryznaŭ byŭ de facto Radu BNR pad staršynstvam Jazepa Sažyča, kali ministerstva zamiežnych spravaŭ RB rabiła namahańni pieraniać ad Rady BNR jejny mandat.
Jak viedama, na taki pieradčasny krok Rada BNR nie pajšła. Jana praciahvaje svaju dziejnaść pad staršynstvam Ivonki Surviłły dy pastupova papaŭniajecca (da viedama sp. Vika) novymi siabrami z sučasnaj Biełarusi.

* * *

Janka Zaprudnik — doktar historyi, adzin ź lidaraŭ biełaruskaj dyjaspary ŭ ZŠA.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?