Apošnim časam u asiarodździ biełaruskaj apazycyi, asabliva ŭ emihranckaj jaho častcy, ažyŭlena abmiarkoŭvajecca pytańnie nieabchodnaści abo metazhodnaści isnavańnia cieniavoha ŭradu za miažoj. Były pałkoŭnik Uładzimier Baradač navat pra stvareńnie arhkamitetu pa farmavańni pierachodnaha ŭradu.

Uvohule sam instytut cieniavoha ŭradu jak alternatyva dziejnaj uładzie — raspaŭsiudžanaja źjava ŭ śviecie. Pryčym nia tolki ŭ demakratyčnych krainach. Musić, niadrenna, kab jon byŭ stvorany i ŭ Biełarusi. Kab stać realnym palityčnym centram, cieniavy ŭrad pavinien być orhanam abjadnanaj apazycyi, jaje štabam i ruparam.

Jon pavinien uvasablać saboj ideju alternatyvy, što vielmi važna ciapier dla krainy. To bok hety ŭrad pavinien prapanavać prahramu reformaŭ, šlach vychadu z kryzisu, taktyku baraćby, vystupać ź inicyjatyvami, zajavami i inš.

Voś ciapier EZ prapanuje novuju prahramu dla Biełarusi — «Eŭrapiejski dyjaloh pa madernizacyi». Nia vielmi zrazumieła, na kaho aryjentavany hety prajekt. Aficyjnyja ŭłady ad jaho kateharyčna admiažoŭvajucca, apazycyja raźjadnanaja. Voś kab byŭ cieniavy ŭrad, to jon moh by być orhanam, jaki prapanoŭvaje hetuju prahramu madernizacyi hramadztvu ad svajho imia. I tady padčas vybaraŭ u abyvacielaŭ nie ŭźnikała b pytańnia, jakoje stała ŭžo dla Biełarusi amal kultavym: a chto zamiest Łukašenki?

Cieniavy ŭrad moh by mieć svajo pradstaŭnictva i ŭ zamiežžy, ale znachodzicca pavinien unutry krainy. Heta pryncypova.

Bo tolki ŭ takim vypadku jon moža realna, a nie farmalna vykonvać funkcyju alternatyvy dziejnaj uładzie.

U najnoŭšaj historyi Biełarusi jość dośvied stvareńnia takoha ŭradu.
U 1991–1994 hadach isnavaŭ cieniavy ŭrad, stvorany Biełaruskim Narodnym Frontam. U druhoj pałovie 1990-ch hadoŭ apazycyja sfarmavała Nacyjanalny vykanaŭčy kamitet na čale z Hienadziem Karpienkam. Ale z roznych pryčyn hetaja struktura nia stała mocnym apazycyjnym palityčnym centram, jana isnavała bolš farmalna, na papiery. Pierad prezydenckimi vybarami 2010 hodu niešta padobnaje sprabavała stvaryć partyja BCHD, ale heta chutčej była pijar-akcyja, rabiłasia jana nie ŭsurjoz.
Cieniavyja ŭrady ŭ zamiežžy stvarajucca tolki tady, kali ŭ krainie isnuje žorstkaja dyktatura, i ŭsie lehalnyja srodki palityčnaj baraćby ŭnutry krainy vyčarpanyja.
U Biełarusi hetaha pakul niama. Apazycyjnyja partyi isnujuć aficyjna, majuć svaje ofisy, mohuć udzielničać u vybarčych kampanijach, ładzić ahitacyju i inš.

Tamu sens stvareńnia emihranckaha cieniavoha ŭradu niezrazumieły. Tearetyčna razvažajučy, takaja struktura mahła b być sfarmavanaja dziela kaardynacyi i akumulacyi mižnarodnaj dapamohi biełaruskaj demakratyi, kab być u stałym kantakcie z kiraŭnictvam EZ, ZŠA. Ale

hetuju funkcyju taki cieniavy ŭrad moža vykanać tolki pry ŭmovie, što ŭnutranaja apazycyja pryznaje jaho svaim pradstaŭnikom u zamiežžy. Biaz hetaj umovy niezrazumieła, kaho hety orhan moža pradstaŭlać.
Samoha siabie? Dyk takich struktur možna paŭtvarać dva dziasiatki. Amal u kožnaj eŭrapiejskaj krainie, dzie jość biełaruskija palitemihranty. Sensu ŭ hetym niašmat.
Uładzimier Baradač elehantna abminuŭ hetuju ŭmovu. Jon zajaviŭ, što ŭsia apazycyja kantralujecca KDB. I adnoju hetaj frazaj vykraśliŭ sotni ludziej, jakija šmat hadoŭ viaduć zmahańnie ŭ vielmi niespryjalnych umovach.

Jašče cikava toje, što Uładzimier Baradač planuje stvaryć svoj urad z aficeraŭ, supracoŭnikaŭ siłavych struktur. Akaličnaść davoli dziŭnaja. Urad z vajskoŭcaŭ u śviecie zvyčajna nazyvajuć vajennaj chuntaj. Apazycyjnaja chunta ŭ emihracyi — takoj ekzotyki śviet jašče nia bačyŭ.

Isnuje dumka, što biełaruski ŭrad u vyhnańni ŭžo isnuje — heta Rada BNR. Ale sprava ŭ tym, što hetaja struktura nia moža ličycca cieniavym uradam apazycyi ŭ klasyčnym razumieńni hetaha paniaćcia.
I navat nie tamu, što apazycyja jaho nie vybirała, nie pryznačała. Cieniavy ŭrad pavodle svajho statusu pavinien prapanoŭvać svoj varyjant raźviazańnia prablemaŭ, jakija stajać pierad krainaj, mieć prahramu, jakuju jon źbirajecca realizavać u vypadku prychodu da ŭłady, vystupać z kankretnymi inicyjatyvami pa roznych ekanamičnych, sacyjalnych, źniešniepalityčnych pytańniach.

U Rady BNR inšaja funkcyja. Heta histaryčny symbal. Jana vykonvaje rolu maralnaha aŭtarytetu, lehitymnaść jakoha siahaje ŭ historyju. Rada BNR sprabuje vykarystać hety aŭtarytet dziela taho, kab upłyvać na ratavańnie suverenitetu tady, kali bačyć pahrozu niezaležnamu isnavańniu Biełarusi. Šyrejšuju funkcyju jana sama na siabie brać nia choča. I, mahčyma, maje racyju.

Uvohule ŭsie hetyja hulni vakoł cieniavoha ŭradu ŭ zamiežžy — ad biaśsilla, biezvynikovaści, niazdolnaści zrabić niešta realnaje.
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?