Były kandydat u prezydenty Vital Rymašeŭski, vyzvaleny dniami pad padpisku ab niavyjeździe, zrabiŭ niekalki zajavaŭ, jakija mieli šyroki hramadzki rozhałas.
U svaju čarhu, sam palityk skardziŭsia na toje, što jaho słovy byli skažona padadzienyja i niapravilna interpretavanyja. My źviarnulisia da jaho z prośbaj vykłaści jahonuju pazycyju.

Drakachrust: Vital, jak vy miarkujecie, čamu vam źmianili mieru strymańnia, a inšym fihurantam spravy ab masavych biesparadkach — nie?

Rymašeŭski: Na siońniašni momant ja mahu tolki zdahadvacca pra heta.

Pa ščyraści, ja čakaŭ, što mianie vyzvalać raniej, što mnie navat nia budzie pradjaŭlanaje abvinavačvańnie. Ja dobra viedaŭ, što ŭsie maje dziejańni zafiksavanyja na videakamery niezaležnych žurnalistaŭ, zamiežnych žurnalistaŭ i specsłužbaŭ.
Kali mnie było pradjaŭlenaje abvinavačvańnie, ja zrazumieŭ, što nia ŭsio tak prosta z majoj spravaj i, mahčyma, nia hledziačy na vidavočnaść maich dziejańniaŭ, ja budu pakarany.

Drakachrust: Vy traktujecie stupień vašaj viny praz vašy dziejańni na płoščy. Ale, skažam, sp. sp. Labiedźka i Fiaduta naahuł fizyčna adsutničali tam, a tym nia mienš byli pryciahnutyja da adkaznaści. Mahčyma, adkaznaść tłumačycca nia tolki dziejańniami na płoščy?

Rymašeŭski: Mahčyma. Praciahvajucca pieratrusy siarod našych aktyvistaŭ, viedaju, što ŭ Homieli łomiacca ŭ dźviery da Kastusia Žukoŭskaha. Ja viedaju, što dziejańni hetych ludziej na płoščy nie byli ahresiŭnymi. Tut možna tolki rabić niejkija mierkavańni. Ja bajusia, što sytuacyja moža skončycca paharšeńniem pracy demakratyčnych siłaŭ i niezaležnych žurnalistaŭ. Moža skončycca katastrafična i dla Biełarusi, i dla ŭsiaho demakratyčnaha ruchu.

Drakachrust: Vy napisali ź viaźnicy list Alaksandru Łukašenku. Na vas rabili niejki cisk, kab vy jaho napisali?

Rymašeŭski: Na ŭsie pytańni, što źviazanyja z hetaj akaličnaściu, ja, na žal, zaraz nie mahu adkazvać.

Ja nie chacieŭ davać nijakich kamentaroŭ da presavaj kanferencyi. Ale žurnalisty «Našaj Nivy» uhavaryli padjechać i skazać niekalki słovaŭ dla anonsa novaha numaru. Ja daŭ im niekalki vielmi strymanych kamentaroŭ. Paśla hetaha ja byŭ vyklikany ŭ KDB,
nibyta dla taho, kab mnie ŭručyli kopiju pastanovy ab źmienie miery strymańnia. I tam sa mnoj była dosyć kankretnaja razmova: mnie skazali, što ja mahu nia vyjści ŭ hety momant, i što mnie nie daduć pravieści presavuju kanferencyju.

Kali b ja ličyŭ, što presavaja kanferencyja mahła istotna paŭpłyvać na sytuacyju, ja b jaje pravioŭ, nia hledziačy na zabaronu. Ja škaduju ab tym, što davaŭ kamentary da presavaj kanferencyi. Ja baču, što maje słovy vyryvajucca z kantekstu, pišucca «smažanyja» zahałoŭki. Žurnalisty, toj ža Pankaviec z «Našaj Nivy», nie daje sabie kłopatu patelefanavać i ŭziać kamentar u mianie, kali piša pra maje vykazvańni, a prosta robić pieradruk. Ja b chacieŭ zaklikać žurnalistaŭ da adkaznaści ŭ hetaj sytuacyi i paprasiŭ by nie vyryvać frazy z kantekstu.

Drakachrust: Vital, ja ŭsio ž chaču viarnucca da lista Łukašenku. Vy jaho pisali. Mahčyma, jaho źmiest — heta tajamnica śledztva i vy siadziecie, kali pra jaho raskažacie. Ale pytańnie — na vas rabili cisk, kab vy jaho napisali, ci vy jaho napisali dobraachvotna?

Rymašeŭski: Pytańnie nakont lista ja pakinu biez kamentaroŭ.

Drakachrust: Jak vy aceńvajecie zajavy Jarasłava Ramančuka i Ryhora Kastusiova, jakija prahučali pa BT?

Rymašeŭski: Ja pačuŭ zajavy Ramančuka i Kastusiova ŭ kamery, na toj momant jašče pracavaŭ televizar, pierad tym, jak mianie vyklikali na dopyt.

Heta było mocnym udaram dla ŭsich, chto znachodzicca ŭ źniavoleńni. Ja liču, što kali niechta navat skazaŭ, što jaho prymusili zrabić hetuju zajavu pad ciskam, to lahična było b paprasić prabačeńnia va ŭsich tych, čyje proźviščy byli ahučanyja,
va ŭsich tych ludziej, jakija siadziać u viaźnicy i čuli hetyja zajavy.

Drakachrust: Vital, u vas asabista byŭ niejki plan dziejańniaŭ na Płoščy, jakim šlacham vy źbiralisia «viarnuć biełarusam prava na svabodnyja vybary»? U jakoj stupieni vašy plany stasavalisia ź planami inšych kandydataŭ?

Rymašeŭski: Ja chaču skazać pra vyniki Płoščy. Nakont viartańnia prava na svabodnyja vybary — adnym z važnych krokaŭ pavinna było stać niepryznańnie vybaraŭ. Tyja mety, jakija stavili — jany dasiahnutyja. Ale my nikoli nia stavili na mecie izalacyju Biełarusi ad Eŭropy. Takoj mety nie było ni da 19-ha, ni 19-ha. Heta byli mety inšych ludziej. I my vielmi žorstka da vybaraŭ spračalisia z hetymi ludźmi. I zaraz moža adbycca tak, što los Biełarusi buduć vyrašać Eŭropa razam z Rasiejaj biaz nas. Heta moža skončycca bolš katastrafičnymi nastupstvami, čym vyniki padziejaŭ 19-ha śniežnia. Hetaha nielha dapuścić. Kali ja vyjšaŭ na svabodu, mianie ŭrazili dźvie rečy. Uzrovień samaarhanizacyi ludziej, uzrovień salidarnaści i śmiełaści ludziej. U hetym nadzieja dla Biełarusi. Ja heta kazaŭ padčas vybarčaj kampanii. Na žal, moža ŭ mianie było mała viery ŭ hetych ludziej, ja nie čakaŭ, što salidarnaść stała jašče bolšaj, čym u 2006 hodzie. U hetym — šlach nia tolki ŭ zmahańni za svabodnyja vybary, ale i da lepšaha žyćcia dla biełaruskaha narodu. Hetym šlacham my i źbiralisia iści.

Drakachrust: Vy skazali, što meta Płoščy była dasiahnutaja ŭ vyhladzie niepryznańnia….

Rymašeŭski: Nie. Heta nie była meta Płoščy. Heta była adna z metaŭ, jakija stavilisia ŭ zmahańni za svabodnyja vybary. Ci była dasiahnutaja meta Płoščy — heta pakaža čas. Meta Płoščy — heta ŭzmacnieńnie salidarnaści, ducha zmahańnia za Biełaruś. Ja chaču paŭtaryć toje, što kazaŭ na Płoščy z trybuny: «My — adzin narod». Moža zaraz, dla kahości maje słovy buduć hučać radykalnymi i zdradnickimi. Zmahańnie za Biełaruś — heta zmahańnie luboŭju i salidarnaściu, a nie nianaviściu.

Drakachrust: Mety Płoščy, jakija byli dasiahnutyja, — ci nie zanadta vysokaja cana była zapłačanaja za ich?

Rymašeŭski: Absalutna zavyšanaja cana. Kali ja padychodziŭ da dźviarej Domu ŭradu, kab baranić hetyja niaščasnyja dźviery ad pahromščykaŭ, u mianie było adno pačućcio — što zaŭtra mianie buduć ablivać brudam va ŭsich niezaležnych ŚMI, a niejkaha, chto adsiadzić 15 sutak, buduć usłaŭlać jak hieroja. Ale ja ličyŭ, što nielha płacić takim koštam navat za vysokija mety — źbićciom ludziej. Ja nia moh sabie na Płoščy ŭjavić, što heta skončycca SIZO KDB i takimi žorstkimi dziejańniami.

Drakachrust: Hetaha vy nie čakali. A čaho čakali — što AMAP raźbiažycca, a jaho kiraŭnik pryznaje ŭrad nacyjanalnaha vyratavańnia?

Rymašeŭski: Vy ličycie mianie durniem? Ja čakaŭ, što budzie razhon tych ludziej, jakija sabralisia la dźviarej, što buduć aryštavanyja na 10–15 sutak. A takoj reakcyi, jakaja była, ja dumaju, nie čakaŭ nichto. Inakš by pa inšamu dziejničali.

Drakachrust: A zaraz — pra nieviadomych «niepažadanych dla haspadaroŭ žyviołaŭ», nie nazvanych vami novych i «stara-novych» lideraŭ apazycyi. Vy skazali:

«Doma, u kvatery, časam žyvuć nia vielmi pažadanyja dla haspadaroŭ žyvioły. Zvyčajna kali haspadary doma, jany chavajucca. A kali haspadary sychodziać z pamiaškańnia, jany vyłaziać z usich ščylin, pačynajuć haspadaryć na stałach, na kuchni, vieści siabie jak haspadary. I ja ciapier naziraju, na žal, heta. U šerahach biełaruskaj apazycyi znachodziacca novyja lidery abo „novyja-staryja“ lidery, jakija tak siabie viaduć. Nielha prykryvacca słovami salidarnaści i dapuskać paskudztva. Tamu što heta navat nižej, čym palityčnaja prastytucyja».

Jakija i čyje zakliki da salidarnaści vy mieli na ŭvazie, pad jakimi chavajecca niešta «horšaje za palityčnuju prastytucyju»?

Rymašeŭski: Pra pieršuju reč, jakaja mianie ŭraziła, kali ja vyjšaŭ na svabodu, ja ŭžo skazaŭ — heta hodnyja pavodziny ludziej. A druhaja reč, jakaja mianie ŭraziła — heta sytuacyja ŭ apazycyi.

I ŭ mianie ŭźnik taki vobraz — časam u kvatery žyvuć niepažadanyja žyvioły. Kali haspadary vychodziać z pakoja, z kvatery, a zaraz mnohija lidery vyjšli z hetaha «pakoju», jaki nazyvajecca palityčnaj prastoraj nie pa svajoj achvocie, hetyja žyvioły pačynajuć vyłazić z usich kutoŭ i haspadaryć,
pačuvajučy siabie haspadarami. Hety vobraz u mianie ŭźnik, kali ja ŭbačyŭ pavodziny starych-novych lideraŭ apazycyi. Ja kazaŭ, što nijakija zakliki da adzinstva i salidarnaści nie pavinny chavać paskudztva, jakoje adbyvajecca. Ja pierakanany, što ŭsie lidery, jakija znachodziacca ŭ źniavoleńni, byli b suprać taho, kab ich ci biełaruskuju apazycyju pradstaŭlali ludzi, jakija zaraz imknucca jaje pradstaŭlać. Vy pahladzicie, jakija zajavy byli zroblenyja ŭ paniadziełak, 20 śniežnia. Vy kazali tolki pra Ramančuka. Ale davajcie budziem sumlennymi, pahladzicie, chto jašče rabiŭ padobnyja zajavy.

Drakachrust: Vy majecie na ŭvazie Alaksandra Milinkieviča?

Rymašeŭski: Ja nia budu nazyvać proźviščy, vy sami ich usie dobra viedajecie i razumiejecie. Źmianić sytuacyju ŭ krainie možna tolki tady, kali my staniem inšymi, kali my budziem dziejničać pa-inšamu. A kali my budziem prosta prykryvacca pryhožymi słovami, heta ničoha nia źmienić. Kali za hetymi słovami budzie chavacca žadańnie być pieršym, chaj sabie i na kaściach inšych ludziej, to ničoha z hetaha nia źmienicca. Tak, treba być salidarnymi, ale treba, kab kožny viedaŭ svajo miesca i nios adkaznaść za svaje dziejańni, jakija jon rabiŭ zadoŭha da 19-ha, 19-ha i paśla 19-ha. Kali ŭ nas nia budzie pakajańnia, ničoha nie budzie. Ja hatovy nieści adkaznaść za svaje dziejańni. Ja baču, što šmat u čym maja vina.

Drakachrust: Vital, vy ŭžyvajecie mocnyja vyrazy, paraŭnoŭvajecie chacia moža i kiepskich, ale ŭsio ž taki ludziej z žyviołami. I nie kažacie, kaho ž majecie na ŭvazie.

Rymašeŭski: Heta vobraz taki. Nam, lideram, treba jašče być vartymi taho narodu, jaki my imkniomsia pradstaŭlać. Heta tyčycca lideraŭ i va ŭładzie, i ŭ apazycyi. Patrebnyja salidarnaść i pakajańnie. Ale jany pavinny hruntavacca na sumlennaści. Voś vynieśli ŭ zahałovak maje słovy ab sustrečy z Łukašenkam. Važna nia toje, z kim ty sustrakajeśsia, važna toje, što pry hetym adbyvajecca. Kali my kažam pra abaronu ludziej, pra salidarnaść, dyk davajcie prajaŭlać salidarnaść i abaraniać, a nie pijarycca i karystacca sytuacyjaj, kab vyleźci navierch.

Drakachrust: Mnie prosta dla svajho razumieńnia: voś hetyja «niepažadanyja dla haspadaroŭ žyvioły» — jany naležać da adzinaha narodu, pra jaki vy kazali?

Rymašeŭski: Zrazumieła, naležać. Ludziej z žyviołami ja nie paraŭnoŭvaŭ. A heta prosta vobraz taho, što adbyvajecca, a nia toje, što ja nazyvaju kahości tym ci inšym žyviolnym imieniem. Ja vam raspaviadu pra padpałkoŭnika Jaŭsiejeva. Na Płoščy ja zaklikaŭ z trybuny, kab kiraŭnictva milicyi padyšło i spyniła źbićcio niavinnych ludziej.

Hety padpałkoŭnik Jaŭsiejeŭ padyšoŭ i realna dapamahaŭ źvieści ludziej z trybuny. Jon i mnie prapanavaŭ, ale ja adkazaŭ, što treba spačatku inšych źvieści. Jon sačyŭ za tym, kab hetych ludziej nie źbivali.
I toj samy padpałkoŭnik Jaŭsiejeŭ na nastupny dzień asabista źbivaŭ nahami žurnalista. U kožnym z nas, u tym liku i ŭva mnie, mohuć być i dobryja, i kiepskija rečy. I kali ja kažu niešta, moža, i niepryjemnaje, heta žadańnie nie abrazić, a zaklikać da pakajańnia. Šlach da pakajańnia — heta nia kryž na čałavieku, a mahčymaść dziejničać pa-inšamu.

* * *

Žurnalist «NN» Źmicier Pankaviec adkazvaje Vitalu Rymašeŭskamu na zakidy.

«Ja škaduju ab tym, što davaŭ kamientary da presavaj kanfierencyi. Ja baču, što maje słovy vyryvajucca z kantekstu, pišucca «smažanyja» zahałoŭki. Žurnalisty, toj ža Pankaviec z «Našaj Nivy», nie daje sabie kłopatu patelefanavać i ŭziać kamientar u mianie, kali piša pra maje vykazvańni, a prosta robić pieradruk», — zajaviŭ Vital Rymašeŭski ŭ intervju radyjo «Svaboda».

Sapraŭdy, Rymašeŭski zavitaŭ u redakcyju «NN» 3 studzienia. Ja rabiŭ ź im intervju. Pa damoŭlenaści, jano nie pavinna było źjavicca raniej za pres-kanfierencyju, što była pryznačanaja na nastupny dzień. Redakcyja «NN» svajo słova strymała.

Što datyčyć źmiestu hutarki, to kožnaje jaje słova padmacavanaje dyktafonnym zapisam, jaki zachavaŭsia. I ŭ vypadku čaho vykłaści jaho dla publičnaha karystańnia nie składzie prablem.

Kali kazać pra pieradruki, jakija hetak aburyli Rymašeŭskaha, to sustreča z žurnalistami, jak piša BiełaPAN, usio ž adbyłasia, ź biełaruskimi i litoŭskimi. Voś tolki «NN» na jaje čamuści nie paklikali. Tamu i daviałosia karystacca pieradrukam z pavažanaha resursu BiełaPAN.

Ni pra jakija inšyja vykazvańni Rymašeŭskaha ja nie pisaŭ, tym bolš pavodle inšych resursaŭ. Pierakanacca ŭ hetym možna na našym sajcie. Zdajecca, Vital sam prydumvaje sabie vorahaŭ. I zusim nie tam, dzie treba.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?