Alaksandr Łukašenka 12 lipienia sustreŭsia z prezidentam kłuba vojenačalnikaŭ Rasijskaj Fiederacyi Anatolem Kulikovym.

Kłub vojenačalnikaŭ Rasijskaj Fiederacyi zasnavany ŭ 2005 hodzie. U jaho skład, jaki abjadnoŭvaje vyšejšaje apieratyŭna-stratehičnaje źviano kiravańnia vajennymi i vajenizavanymi arhanizacyjami Rasii, uvachodziać bolš jak 2 tys. dziejučych i znachodziačychsia ŭ zapasie i ŭ adstaŭcy vyšejšych aficeraŭ Ministerstva abarony, MUS, FSB, MNS, inšych siłavych viedamstvaŭ.

Siarod pryjarytetnych napramkaŭ dziejnaści kłuba — patryjatyčnaje vychavańnie hramadzian, šefstva nad vieteranami i vajennymi vučyliščami, realizacyja prajektaŭ, jakija pavinny ŭmacoŭvać suviazi pamiž roznymi słajami hramadstva i pakaleńniami. Kłub uzajemadziejničaje z anałahičnymi zamiežnymi arhanizacyjami pa pytańniach kalektyŭnaj biaśpieki, procidziejańnia teraryzmu, narkapahrozie i kantrabandzie.

Anatol Kulikoŭ raskazaŭ ab dziejnaści kłuba, a taksama prapanavaŭ abmierkavać mahčymaść stvareńnia takoj arhanizacyi ŭ Biełarusi.

«U nas u Biełarusi mnohija pomniać hady vašaj słužby, vašu dziejnaść jašče pałkoŭnikam pry tušeńni pažaru na ČAES, — adznačyŭ Alaksandr Łukašenka, źviartajučysia da Anatola Kulikova. — My časta sustrakalisia, kali vy pracavali na adpaviednych pasadach pry pieršym Prezidencie Rasijskaj Fiederacyi. Viedaju vašu pazicyju, absalutna jaje tady padtrymlivaŭ i ciapier taksama. Mnie vielmi impanuje toje, što vy adzin ź niamnohich u Rasii havorycie praŭdu, choć heta i horkaja praŭda. Bolš taho, vy i ŭłady krytykujecie, kali jany niedzie pamylajucca. Heta ŭsio pravilna».

Pavodle jaho słoŭ, napiaredadni sustrečy jon aznajomiŭsia nie tolki z zadačami kłuba, ale i jaho praktyčnaj rabotaj. «Jana siońnia vielmi aktualnaja. Niama ničoha drennaha ŭ tym, kab my takuju arhanizavali dziejnaść», — padkreśliŭ jon.

«Śviet absalutna kryminalny siońnia.

I ŭsio heta (kryminał, karupcyja) da nas adtul pryjšło, u asnoŭnym z Zachadu»,
 — adznačyŭ Łukašenka.

«Što datyčycca našaj ahulnaj z vami Ajčyny, Rasii, Biełarusi, i ja nie vyklučaŭ by Ukrainu, to nam tut vielmi šmat daviadziecca papracavać. Tamu što śviet nie taki prosty, i niamała hetych prablem u nas, na žal, z Rasijaj, źjaŭlajucca ŭsio novyja i novyja. Tamu luboje abjadnańnie, asabliva ŭpłyvovych ludziej u Rasijskaj Fiederacyi, dla nas vielmi važnaje, archivažnaje. Prynamsi, my choć by da vas mahli b davodzić tuju infarmacyju, jakoj siońnia rasijskaje hramadstva, i navat elita rasijskaha hramadstva, nie maje. Tamu dla nas heta vielmi važna», — dadaŭ Alaksandr Łukašenka.

U svaju čarhu, havoračy ab metach kłuba. Anatol Kulikoŭ skazaŭ: «Naša zadača — maksimalna vykarystoŭvać patencyjał ludziej, jakija doŭhija hady zajmalisia surjoznymi prablemami kiravańnia vialikimi voinskimi kalektyvami, kab ich patencyjał nie zhas, kab jany mahli ŭdzielničać u raspracoŭcy vajennaj daktryny, kancepcyi nacyjanalnaj biaśpieki, udzielničać u refarmavańni». «My taksama pravodzim vialikuju navukovuju rabotu. Viadoma, heta niaprosta — skazać praŭdu i być pačutymi, ale nam heta ŭdajecca», — adznačyŭ jon.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?