U Administracyju prezidenta, pavodle infarmacyi Naviny.by, uniesieny prajekt ukazu, jaki ŭstaloŭvaje novyja staŭki akcyzu na piva. U vypadku jaho pryniaćcia ceny na piva ŭ nastupnym hodzie buduć padymacca kožnyja try miesiacy i ruchacca da rasijskaha ŭzroŭniu. Kolki piva pa novych cenach zmohuć kuplać biełarusy?

Akcyz budzie rasijskim, a zarobki — biełaruskimi

Padpisaŭšy pahadnieńnie ab atrymańni kredytu ad Antykryzisnaha fondu JeŭrAzES, Biełaruś uziała na siabie šerah abaviazańniaŭ. U tym liku pa zachadach, skiravanych na «harmanizacyju akcyzaŭ na ałkaholnuju pradukcyju i tytuniovyja vyraby ŭ miežach Mytnaha sajuza».

«Harmanizacyja» akcyzaŭ užo pryviała da taho, što piva ŭ druhoj pałovie 2011-ha pastajanna daražeła. Nahadajem, što z 1 vieraśnia akcyz byŭ pavialičany z 360 da 1000 rubloŭ za litr, a ź listapada — da 1330 rubloŭ za litr. Takim čynam, staŭka piŭnoha akcyzu vyrasła ŭ čatyry razy.

Biełaruski bok źbirajecca praciahvać «harmanizavać» staŭki akcyzaŭ z rasijskim uzroŭniem.

«U Administracyju prezidenta ŭniesieny prajekt ukaza, jaki praduhledžvaje pavyšeńnie kožny kvartał staŭki akcyzu na piva. Miarkujecca, što z 1 studzienia akcyz budzie pavialičany ź ciapierašnich 1330 da 1640 rubloŭ za litr, z 1 krasavika — da 1960 rubloŭ, z 1 lipienia — da 2270 rubloŭ, z 1 kastryčnika — da 2580 rubloŭ», — paviedamiŭ Naviny.by surazmoŭca ŭ dziaržorhanach.

Takim čynam, Minfin, jaki źjaŭlajecca raspracoŭščykam prajekta ŭkaza, ruchaje staŭku akcyzu da rasijskaha ŭzroŭniu.

Biełaruskija pivavary kažuć, što paśla inflacyi i devalvacyi «rentabielnaść užo nie taja», i ŭzvalić na svaje plečy akcyz, jaki ŭ 2012 hodzie budzie štokvartalna pavyšacca, vytvorcy jačmiennaha napoju nie zmohuć.

Pavyšeńnie akcyzu budzie aŭtamatyčna vieści da rostu cenaŭ na piva.

Va ŭmovach, kali akcyz raście, a dachody nasielnictva źnižajucca, vytvorcam piva davodzicca nieści straty. Pivavary prahnazujuć, što dalejšaje pavyšeńnie stavak akcyza budzie źnižać finansavaje stanovišča vytvorcaŭ.

Niekatoryja vytvorcy, pavodle dadzienych Naviny.by, čakajuć, što ŭ nastupnym hodzie prodažy na piŭnym rynku źniziacca na 15%. Hlebu dla takich prahnozaŭ stvaraje nie tolki čakany rost piŭnoha akcyzu ŭ 2012 hodzie. Isnujuć i inšyja faktary, jakija mohuć pahoršyć pierśpiektyvy raźvićcia piŭnoha rynku.

Ciapier prachodzić publičnaje abmierkavańnie prajekta techrehłamientu Mytnaha sajuza «Ab biaśpiecy ałkaholnaj pradukcyi», jakoje budzie doŭžycca da 21 śniežnia. Ciapierašni varyjant prajekta techrehłamientu, miakka kažučy, nie zadavalniaje vytvorcaŭ piva.

Pryčyn tut hałoŭnym čynam dźvie.
Pieršaja ŭ tym, prajekt techrehłamientu zabaraniaje raźliŭ piva ŭ abarotnuju butelku. Miž tym, siońnia tracina škłatary, jakuju vykarystoŭvajuć pivavary, prypadaje mienavita na takuju butelku. Heta ekanamična metazhodna: abarotnaja butelka abychodzicca pivavaram u try razy tańniej, čym novaja. Adpaviedna, zabarona na raźliŭ piva ŭ abarotnuju taru pavialičyć vydatki pivavaraŭ.

Jašče adnu pazicyju prajekta techrehłamientu možna nazvać «zabojnaj» dla biełaruskich pivavaraŭ. Havorka idzie ab uviadzieńni zabarony na raźliŭ piva ŭ PET-taru. U vypadku pryniaćcia hetaj normy na raźvićci ajčynnaj pivavarnaj haliny možna budzie stavić kryž.

Bolš za 70% piva, jakoje prysutničaje siońnia na biełaruskim rynku, realizujecca ŭ PET-tary. Adpaviedna, zabarona na raźliŭ jačmiennaha napoju ŭ PET-butelki stvoryć nišu, jakuju daviadziecca čymści zajmać. Mahutnaści linij pa raźlivie piva ŭ škło abmiežavanyja.

Sioleta praź inflacyju i devalvacyju vydatki pivavaraŭ na syravinu rezka pavialičylisia. Cana škłotary vyrasła ŭ dva razy. Ale źviartaje na siabie ŭvahu inšaje. Cana biełaruskaha soładu, što vyrablajecca ź biełaruskaha (!) jačmieniu, vyrasła z pačatku hoda ŭ try (!) razy. Va ŭmovach, kali navat ajčynny soład pryviazany da kursu dalara, čakać, što piva budzie pavodzić siabie inakš, nie davodzicca.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?